Prológ: týmto článkom otváram novú kategóriu textov na webe SBZ, kde sa budeme venovať otázkam spojeným z etikou bridžu. Cieľom nie je prinášať riešenia (ale aj to sa môže stať), má hlavne upozorniť na situácie, ktoré takéto etické problémy prinášajú.
Hrám s Jurom (Kvočkom) na internete. V jednom rozdaní pridávam karty ako obranca, rozdanie nejako skončí a Juro sa zrazu ozve: “Edo, keď sa pred pridaním karty zamyslíš, tak tým partnerovi hovoríš, že je to marka.” Hlavou mi prebleskne, že však sme na internete, kde vďaka poruchám pripojenia sú rôzne krátkodobé a aj dlhšie výpadky, naviac Juro aj vo Viedni, kde sa teraz vyskytuje, má tzv. trnavské pripojenie (tak sme si kedysi uťahovali z jeho domáceho frekventovane vypadávajúceho pripojenia), čiže nemôže z istotou vedieť, či som kartu pridal alebo nepridal v tempe. Ale ja viem: nepridal, naozaj som sa zasekol na niekoľko sekúnd a naozaj to bolo v pozícii, kde sa to dá interpretovať ako nelegálna informácie v podobe upozornenia na marku. Takže prijímam výčitku ako oprávnenú, lebo veď podľa pravidiel má hrať hráč karty podľa možnosti v rovnakom tempe,atď.
O pár dní nato hrám s Jurom párak v Poprade. Prichádza nasledujúce rozdanie:
Licitujú len (renomovaní) súperi: 1NT-2kára, 2srdcia-3kára, 3piky-3nt.
Pýtam sa na význam licitácie a dozvedám sa, že 2kára sú transfer, 3kára prirodzené a 3piky 5list. Možno by som bez poslednej hlášky a informácie o nej vyniesol pikovú figúru, možno nie, lebo v páraku to môže byť priveľmi drahé. Takto ale nesiem pasívny tref.
Hlavný hráč berie Jurovu trefovú dámu esom, odohráva dve kolá srdcí, hraje káro, ktoré prepúšťam a pokračuje ďalšími kolami srdcí. Od Jura idú srdiečka zdola hore, čo ukazuje, že nemá nič v pikoch a ak má niečo zaujímavé, tak skôr v trefoch (hlavný hráč zahodil dva trefy a pik). Teraz prichádza pekný gambit od hlavného hráča: hraje zo stola malé káro. Beriem desiatkou, sťahujem eso a keďže do rozdania “perfektne” vidím: hrám malý tref. Výsledok sú 3NT rovno a náš najhorší výsledok v tomto kole.
Mierne šokovaný sa pýtam, prečo nepridal skôr srdcovú desiatku, čím by ukázal, že má nejakú hodnotu v pikoch. Juro sa ospravedlňuje a dozvedám sa, že to aj chcel urobiť keď mal posledné dve srdcia, ale keďže omylom siahol po deviatke, tak ju už zahral, lebo ináč by výmenou karty ukázal, že ide o marku. Uvedomujem si, že som aj intuitívne zaregistroval, že trochu zaváhal, ale vôbec som tomu samozrejme nevenoval pozornosť.
Pozrime sa, čo na takúto situáciu hovoria pravidlá. Zaujímavé je, že je istý rozdiel medzi starými pravidlami2007 a novými pravidlami2017. Staré pravidlá zhruba tvrdili, že je vhodné, ale nie vždy potrebné, aby hráči udržovali rovnaké tempo hry. Pravidlá upozorňovali, že by hráči mali byť obzvlášť opatrní, keď zmena tempa môže priniesť výhodu ich strane. Ak nič takéhoto nehrozí, tak zmena tempa nie je porušením pravidiel. Nové pravidlá sú v tomto ohľade stručnejšie: píšu, že je korektné zachovávať rovnaké tempo hry.
Má však uvedený písomný rozdiel nejaký dopad na posudzovanie tejto situácie? Myslím si, že skôr nie, aj keď podľa mňa staré pravidlá boli v tomto bode zhovorčivejšie.
Položme si teraz kľúčovú otázku: ak by Juro vymenil už na polovičku vytiahnutú srdcovú deviatku za srdcovú desiatku, bolo by to nekorektné, lebo naša strana by tým získala vlastne nelegálnu informáciu, že ide o marku? Jurovu odpoveď poznáme: keďže to neurobil, tak práve to si o tejto možnosti myslel.
Ja mám v tomto smere ale pochybnosti. Táto situácia je iná než bola v prvom rozdaní. Tu je zahranie srdcovej desiatky natoľko evidentnou markou, že je jedno, či ide o zahranie okamžité alebo oneskorené. Proti hovorí skutočnosť, že je to síce evidentná marka, ale “spiaceho” partnera práve iné tempo hry môže zobudiť a na marku ho upozorniť.
Domnievam sa, že väčšina hráčov by srdce deviatku späť vrátila, vymenila za desiatku a že väčšina súperov by neprotestovala a ani by v takomto zahraní nič zlého nevidela. Na druhej strane však existujú hráči, ktorí sa odmietajú vystaviť akémukoľvek i minimálnemu či dokonca len čiste teoretickému podozreniu z použitia nelegálnej informácie a radšej obetujú vlastný výsledok ako takúto hypotetickú pohanu. To je vlastne celkom dobre, sú to akýsi strážcovia korektnosti hry aj za cenu vlastných (ale aj partnerových :)!…) vysokých strát a tým, že stoja na hraničných pozíciách tejto ochrany, tak zaisťujú vyváženosť voči opačnej strane, ktorá sa o takéto a aj dôležitejšie nuansy nezaujíma ani v najmenšom.
Uvedené rozdanie má ešte jednu pointu, ktorá väčšine čitateľov asi neunikla. Áno, je ňou hláška 3piky a jej vysvetlenie. Samozrejme, mali sme volať rozhodcu. Ktovie, aké informácie by mu súperi poskytli a ktovie ako by potom rozhodol. Mne East neskôr povedal, že West mal pred výnosom opraviť jeho informáciu.
Záverom len toľko, že na porekadle za dobrotu na žobrotu je veľa pravdy.
Napísal: Edo Velecký
Celkom prečítané 170 krát.
