V dňoch 16 – 25. júna sa v Budapešti budú konať 53. majstrovstvá Európy družstiev. To je súťaž, ktorá sa hrá každé 2 roky a je to súťaž reprezentačných družstiev. Na rozdiel od tzv. otvorených majstrovstiev Európy sa tejto súťaže môže zúčastniť z každej krajiny a v každej kategórii (sú tri kategórie: open, ženy a seniori) teda len jedno z každej krajiny. Prihlášky do súťaže sú uzavreté (ale prax z minulosti ukazuje, ze to nie rozhodujúce) a momentálne je prihlásených
- v kategórii open 37 družstiev
- v kategórii žien 23 družstiev
- v kategórii seniorov 24 družstiev
Ani do jednej zo súťaží nie sú prihlásení naši hráči. Pokiaľ ide o ME v súťaži párov žien, tak to nie je prekvapujúce, skôr “normálne”. Ale prekvapuje to pokiaľ ide o špičkovú súťaž družstiev ako sú ME v súťaži družstiev. Prekvapuje to aj preto, lebo sa súťaž koná za “rohom”, v prostredí, ktoré je nám známe a aj priateľské. Prečo sa teda naše družstvo nezúčastňuje tejto súťaže?
V zásade sa všetko odvíja od financovania. V roku 2013 SBZ dokázal poslať našich hráčov na tri šampionáty, na Hry malých federácií a aj na niekoľko medzinárodných súťaží. Hradil pritom hráčom väčšinu nákladov (z vlastných zdrojov, zo štátnej podpory a z podpory klubov, hlavne KBK). V roku 2015 sme za známych okolností o štátnu podporu prišli, v tomto roku vstúpil do platnosti nový zákon o športe, ktorý bumerangove uplatnil dopady negatív z roku 2015 a tak sme zase zostali bez štátnej podpory. Vlani SBZ ešte dokázal poslať juniorskú reprezentáciu do Amsterdamu a v podstate to isté družstvo ako open reprezentáciu na Cyprus na Hry malých federácií, ale zdroje postupne redli a náklady na ME v Budapešti presahujú súčasné možnosti SBZ. Účasť na ME (ako aj na akomkoľvek inom šampionáte) je samozrejme možná aj za zvýšeného samofinancovania nákladov hráčmi (napríklad ako v ČR), ale táto cesta nie je u nás asi realizovateľná. Problémom však nebolo len financovanie. Problémom bolo aj zostavenie družstva, kde bolo niekoľko ťažko zodpovedateľných otázok ako počet hráčov (4 alebo 6?), kolízia termínu konania súťaže s inými neodkladnými povinnosťami alebo aj zmena priorít u niektorých potenciálnych reprezentantov. Za tejto situácie zostali úvahy o možnosti hry slovenskej reprezentácie v Budapešti len úvahami. Zostáva dúfať, že v budúcnosti to bude lepšie. Môžeme dúfať, že v zákone o športe príde ku (avizovanej) zmene a malé zväzy ako je náš, nebudú diskriminované tak ako sa to deje teraz. Mimochodom, za odhadované náklady povedzme takého priateľského hokejového stretnutia slovenskej reprezentácie hraného povedzme kdesi na francúzskej pôde a pritom v rámci tzv. “budovania” slovenskej reprezentácie hráčmi, ktorí sa na nasledujúcom šampionáte v reprezentácii neobjavia ani omylom – by nejeden malý zväz dokázal prežiť niekoľko, možno aj desať rokov. Ak to však bude tak ako to v živote často je, že veľká kopa pýta viac… [fb_button]Celkom prečítané 277 krát.
Možno treba prehodnotiť spôsob nominácie na reprezentačné podujatia. Doteraz takmer všetky náklady financoval zväz, keď zväz nemá dostatok peňazí na pokrytie nákladov, tak by P-SBZ malo podobne ako P-ČBS, akou sumou na to či ono reprezentačné podujatie prispeje, zhruba odhadnúť, koľko by museli prispieť hráči, ktorí by sa podujatia chceli zúčastniť. Ak sa prihlási jediné družstvo, tak by bolo nominované, ak by sa ich prihlásilo viac, odohrali by nejakú kvalifikáciu, aby to nebolo spojené so zbytočnými dodatočnými nákladmi, tak by sa to mohlo odohrať cez BBO.
Uvedené by sa malo týkať dospelých kategórií. Na mládežnícke akcie by sme nejaké peniaze nájsť mali.
Je mi jasné, že takto by sa na reprezentačné podujatie mohli dostať aj výrazne menej výkonní hráči, ktorí by si to mohli dovoliť a mohlo by nám to kaziť meno jak vo svete, tak pri získavaní peňazí do bucúsnosti, ale naozaj neviem čo je lepšie, či sa nezúčastňovať vôbec, alebo sa zúčastniť a skončiť na chvoste.
Tibor, dvere pre samoplatcovsky postup su prakticky otvorene. Uz sa ma v minulosti aj pytali, ci by boli namietky proti samoplatcovskej ucasti v kategorii seniorov. Osobne som ziadne namietky nemal (a myslim, ze to plati aj pre inych clenov predsednictva), akurat som neodporucil ucast na ME open, lebo narocnost takehoto podujatia je naozaj vysoka. ME transnacionalnych druzstiev alebo povedzme ucast na tohtorocnych svetovych hrach vo Wroclavi su relativne menej narocnejsie sutaze. Ak teda ma niekto chut hrat na septembrovych hrach vo Wroclavi ako samoplatca, v hociktorej kategorii, ziadny problem.
Na druhej strane ak niekto chce v zahranici vystupovat ako clen reprezentacneho druzstva v sutazi reprezentacnych druzstiev, tak bez ohladu na sposob financovania by mal splnat definovane vykonnostne meritko. Napriklad CBS stanovuje, aby vsetci hraci druzstva ziskali v sucte aspon 300 sutaznych bodov za posledne tri roky. Taketo kriterium je mozne naformulovat aj v ramci nasich majstrovskych bodov: povedzme (len ako priklad) v sucte zisk 300 prepocitanych kovovych MB za posledne tri roky. Inymi slovami, na ME open, kde sa hra pod hlavickou statu, treba podla mojho nazoru splnit nejake vykonnostne kriterium aj v pripade samoplatcov.
Otazka reprezentacie v ramci mladeznickeho bridzu je specificka z viacerych hladisk. Nasa podpora bola vzhladom na nase prostriedky podla mna vyhovujuca, ale zaroven je nasa ucast na medzinarodnych podujatiach v porovnani s blizkym zahranicim slaba a tento rok zoslabla este viac. Ulohu hraju zname faktory: nedostatok financii, malo hracov, atd. Osobne vidim problem aj v malej aktivite mladych hracov hrat medzinarodnu sutaz, napriklad vysokoskolske sutaze, kde by mali pritom sancu na uspech.
K teme patri, ze je mozne, ze na buduci rok sa na Slovensku budu konat ME juniorov. Dalej je mozne, ze zakon o sporte bude novelizovany a bude menej tvrdy pri poskytovani financnej podpory malym zvazom. Oboje nam dava sancu, ktoru by sme mali vyuzit pri dalsej podpore mladych hracov.
K recnickej otazke “čo je lepšie, či sa nezúčastňovať vôbec, alebo sa zúčastniť a skončiť na chvoste ” podla mna plati, ze je absolutne nevyhnutne hrat na medzinarodnych sutaziach. Len tak hraci konfrontuju svoju vykonnost s realitou a neodvodzuju ju od lokalnych umiestneni. Moznost hrat na medzinarodnych sutaziach, snaha reprezentovat, stretnut sa so spickou je pre rozvoj kazdej hry/kazdeho sportu nevyhnutna.