Otvorený list prezidenta SBZ Tlačiť E-mail
13. 07. 2006

Otvorený list prezidenta SBZ

Vážené kolegyne, vážení kolegovia,

 

Dovoľte mi uviesť môj pohľad na práve skončenú našu akciu roka.

 

Bolo to vlastne nechcené dieťa, ale napokon sa oň všetci vzorne starali. Vo fáze príprav to boli najmä páni Zlacký, Tatranský, Hriňák, Rezek, Belčák, ale i ďalší. Na samotnej akcii sa obetavo podielali najmä Belčák, Klimčík, Menyhert, Závodský, Trepáč, Silvia Mokráňová, Mirka Kemeňová, kolegovia z Čiech – Frabša, Nulíček, Milena Kostková, naši a českí juniori – účastníci majstrovstiev, pomocníci a pomocníčky z Topoľčian, Piešťan a z ČR. Vyzdvihnúť musím najmä počin Tibora Menyherta, ktorý v závere pricestoval z Košíc, aby odvážal účastníkov mikrobusom na letisko.

 

Určite sa vyskytli aj nedostatky, ale celkový dojem bol dobrý. Svedčili o tom mnohé pozitívne ohlasy účastníkov a štábu WBF. Pozitívne hodnotenie WBF potvrdzuje – okrem ďakovných plakiet – aj fakt, že nám hneď ponúkli usporiadanie ME juniorských teamov 2009.

 

Predseda WBF, ktorý prišiel podujatie pozrieť a odovzdával ceny víťazom, bol s usporiadaním akcie taktiež spokojný.

 

Navrhol nám, aby sa naše juniorské družstvo zúčastnilo Olympiády duševných športov 2008 v Pekingu, WBF by nám uhradila cenu ubytovania a stravovania. Čo Vy na to, juniori?

 

Zaujímavá je aj finančná stránka podujatia. Hotel ešte nebol schopný dodať konečné číslo, treba ešte povyrovnávať faktúry, zariadiť a zaplatiť prepravu materiálov do Milána a do Varšavy, takže je predčasné o tom hovoriť, ale prognóza je vyrovnaná bilancia. Ak by to bola pravda, tak potom prisľúbená odmena z EBL by zabezpečila určité dodatočné prostriedky pre činnosť SBZ.

 

Musím spomenúť fakt, že som začal uvažovať o tom, že sa podujmeme túto akciu usporiadať až po tom, keď ma kolega Igor Dula zoznámil so synom Raduzom, ktorý sa organizovaním akcií kongresového charakteru zaoberá profesionálne. Ukázalo sa to ako správna voľba, išiel do vecí s prehľadom a vždy so snahou o šetrenie výdavkov. I keď o bridži vlastne skoro nič nevie, bol motorom podujatia. V jeho snahe o šetrenie som dokonca musel niekedy použiť právo veta.

 

Touto cestou by som chcel srdečne poďakovať všetkým, ktorí sa na úspechu podujatia nezištne podieľali.

 

Už som spomenul dva nápady pre budúcnosť. Ja by som sa aj v budúcnosti chcel podieľať na organizovaní bridžových podujatí, ale chcem sa venovať aj iným veciam. Avizoval som to pred časom v rozhovore s Edom Veleckým, ale nechcel som „utiecť“ pred týmto podujatím.

 

Navrhujem preto určité zmeny vo vedení SBZ, ktoré by spočívali v nájdení vhodnej organizačnej pozície pre mňa – ak si to členovia SBZ budú želať – pričom funkciu predsedu SBZ by prevzal niekto iný. Musí to však byť v prvom rade človek aktívny, s jasnou predstavou o vedení SBZ. Navrhujem preto, aby potenciálni uchádzači o tento post jasne vyhlásili, že o takúto funkciu majú záujem, a predostreli svoje myšlienky o vedení SBZ a o svojom prístupe k rozvoju bridžu na Slovensku, najmä medzi mládežou. Na bridžovom týždni v Tatrách by ste potom svojim hlasovaním rozhodli o príslušných zmenách.

 

V Bratislave, 12. júla 2006.

 

Pavel Mokráň