V maličkej rakúskej dedinke Unterloiben - neďaleko známejšieho Kremsu, zhruba 150 km od Bratislavy - sa vo dňoch 1.8 až 7.8.2008 konal 42. bridžový festival Loiben. Tento bridžový týždeň má dobrý PR, takže sa ho zúčastňuje veľa zahraničných hráčov, pričom prekvapuje predovšetkým veľa hráčov z bridžovo silného Holandska. Celkovo majú organizátori zaevidovaných hráčov z vyše z 20 krajín, čo však samozrejme neznamená, že každý ročník je takto pestro obsadený.
 

Ku organizácii súťaží. Na začiatku týždňa sa konajú menšie turnaje, ktoré však v utorok nahradí dvojkolový párak miešaných dvojíc. Účast je štandardne vysoká, niekedy až 180 párov. Tohto roku hralo 170 párov (výborné tretie miesto obsadila česká dvojica Bahník-Bahníková). Súťaž sa odohrala za popoludnie a večer, pričom sa odohralo 48 rozdaní. Za súťažou mix párov nasleduje dvojdňová súťaž družstiev. Hralo 76 družstiev, odohralo sa 11 kôl po 10 rozdaní, spolu teda 110 rozdaní. Dávam tento údaj na zváženie našim organizátorom, ktorí organizujú súťaže družstiev na smiešnych 6 rozdaní a 9 kôl, takže odohrajú spolu 54 rozdaní, v podstate polovičku toho, čo sa hrá v Loibene, pričom by ani u nás nemalo byť problémom ponúknuť pre súťaže vyšší počet rozdaní, napríklad 8 rozdaní na jedno kolo. Po skončení (áno, prosím pekne, po jej skončení a nie po odohratí polovičky súťaže ako je podľa mňa nepochopiteľne zvykom u nás) súťaže družstiev nasledoval záverečný hlavný dvojkolový párak. Po 30 rozdaní v každom kole. Hralo 172 párov.
 

Hracou miestnosťou bola rodinná reštaurácia v Loibene. Keď som pred ňou zaparkoval a uvidel budovu, kde sa hrá, tak som mal obavy z nedostatku miesta a vravel som si, ajhľa, ďalšia Piliscaba (Piliscaba je najväčší párak v Maďarsku, hrá sa tiež v reštaurácii a v niektorých jej častiach potrebujete zručnosť čínskeho artistu na prenesenie bordov k inému stolu alebo na zmenu stola). Lenže tu bolo miesta dostatok. Hralo sa bez bridgematov(!), ale výsledky boli načas a aj na webe som ich našiel hneď na druhý ráno. Ktoré výsledky? Hovorím len o súťaži párov, na ktorú sme zaskočili s M. Hencom. Prvé kolo sme hrali zle, mali sme pod 50 percent, ale v druhom sme obsadili tretie miesto a tak sme sa dostali celkovo na 31 miesto zo 172 párov. Mimochodom, za túto zábavku sme platili 35 euro na osobu, čiže lacné to nebolo. Ak sme už u nákladov, tak spolu treba počítať s dobrou stovkou euráčov za takýto výlet. Btw: jeden Holanďan, s ktorým sme pri gulaschsuppe a pive preberali všetko od výmyslu svetu, ocenil vlastné týždenné náklady na 700 euro. Nepochybne aj to je dôvod, prečo je našich hráčov na takýchto podujatiach málo a ak tam sú, tak len nazrú na časť súťaže. Podobne ako teraz v Loibene, kde sme na na najväčšom bridžovom podujatí (nielen v rámci Rakúska, ale aj Čiech, Maďarska a samozrejme Slovenska) boli možno prvými slovenskými účastníkmi. To je ďalším dôkazom (spolu v poslednom čase pozorovateľnou zvýšenou účasťou na iných zahraničných, hlavne maďarských podujatiach), že slovenský bridž sa snaží dostať z akejsi dlhoročnej izolácie. Je však nevyhnutné, aby sa zahraničných súťaží zúčastňovalo viac hráčov, samozrejme hlavne mladých hráčov, ale aj tých, ktorí majú individuálne ambície, ale porovnaniu svojej výkonnosti so zahraničím sa prakticky vyhýbajú.