Konvencie: Lebensohl |
Napísal Edo Velecký | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
13. 07. 2011 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
LebensohlAk partner otvorí licitáciu 1NT a súper zasiahne na druhom stupni, napríklad 2, tak s listom by bolo dobré zalicitovať 3 a partner by pritom mal byť forsovaný, kým s listom by sme chceli, aby naše 3 zapasoval, lebo si nerobíme veľké nádeje ohľadom vyššieho, prípadne celoherného záväzku. Potrebujeme teda nejaký licitačný mechanizmus, ktorým tieto a podobné prípady rozlíšime. Pravdepodobne najviac používaným mechanizmom je konvencia Lebensohl, ktorej podstata spočíva v tom, že rozlíši uvedené dva príklady vsunutím ďalšej hlášky a to hlášky 2NT:
Lebensohlom zvyčajne nazývame v tejto špecifickej sekvencii (naše otvorenie 1NT nasledované zásahom súpera na druhom licitačnom stupni) práve túto hlášku 2NT, lebo aj keď je celá konvencia oveľa komplikovanejšia, tak zároveň hláška 2NT vystihuje jej podstatu. Partner je hláškou 2NT vyzvaný, aby licitoval 3 trefy a potom pasoval hlášku (poznámka: ak bola licitovaná bez skoku a vo farbe nižšej ako farba licitovaná súperom, ktorý zasiahol do licitácie - tomuto sa ale budeme venovať neskôr), ktorú povie partner. Takže ak sa vrátime ku našim úvodným príkladom, tak potom platí, že s listom
prebehne licitácia nasledovne kým s listom silnejším, čiže napríklad s listom už spomenutým prebehne licitácia nasledovne
Ak sa na konvenciu Lebensohl pozrieme optikou hlášky 2NT, tak vidíme, že ide o konvenciu, ktorá predbežne nič nehovorí o liste dotyčného hráča, ale namiesto toho žiada partnera, aby zalicitoval hlášku 3. Následne hráč alebo zapasuje (samozrejme s trefovou dĺžkou) alebo inou pasovateľnou hláškou (hláška je pasovateľná, pokiaľ hláška nie je vyššia ako farba zásahu) popíše svoj list. Princíp Lebensohla je teda skrytý v hláške 2NT. Ak ju odpovedajúci použije, tak pomocou tejto hlášky označí svoj list ako slabší než v prípade, kde túto výhybku nepoužije. Samozrejme, hláška 2NT musí odznieť v špeciálnych sledoch. Najčastejšie použitie je v týchto dvoch licitačných situáciách:
A. po našom otvorení 1NT a zásahu súpera na druhom licitačnom stupni B. po preventívnom otvorení súpera na druhom licitačnom stupni a informačnej kontre partnera Mimo týchto všeobecných prípadov existujú aj mnohé iné situácie, kde môže byť Lebensohl hlavne v súťažnej licitácii relatívne úspešný, avšak my sa budeme venovať hlavne opisu situácie vo vyššie určených dvoch bodoch so zameraním na bod A, pričom budeme ticho predpokladať aj platnosť pre bod B (čo nie je vždy pravda, ale podrobný rozbor presahuje potreby tohto textu).
Posuňme sa v konvencii Lebensohl ďalej, ku jej ďalšiemu špeciálnemu významu. Predpokladajme, že partner otvoril 1NT a súper zasiahol 2piky. Teraz stojíme pred problémom, čo zalicitovať s listom dostatočne silným na hru, v ktorom ale nemáme pikovú zádrž, čiže napríklad s listom
a čo zalicitovať s listom, v ktorom máme pikovú zádrž, napríklad S obidvomi rukami chcete hrat hru, asi 3NT. Zároveň sa však chcete hre vyhnúť s s prvým z týchto uvedených listov, pokiaľ partner nemá pikovú zádrž. Hrajúc konvenciu Lebensohl rozlíšite oba príklady nasledovne
Skutočnosť, že licitujeme 3NT bez zádrže vo farbe licitovanej súperom je z klasického bridžového hladiska určite prekvapujúca, ale treba si uvedomiť, že partner je presne informovaný o tom, že zádrž nemáme. Uvedený sled = teda licit 3NT bez zádrže - sa zvykne označovať aj ako Lebensohl fast. Ako jeho opak, čiže ako Lebensohl slow sa zvykne označovať sled, kde je pred hlášku 3NT vsunutá výhybka v podobe hlášky 2NT, čiže
Vsunutím hlášky 2NT tentoraz licitujúci oznamuje, že vo farbe súpera má zádrž. Hláška 2NT teda opäť slúži na rozlíšenie listu, tentoraz je jej úlohou odovzdať informáciu o zádrži vo farbe licitovanej súperom.
Podobný princíp sa v konvencii Lebensohl používa ešte raz a to v situácii, keď sa treba rozhodnúť medzi hraním celoherného záväzku v druhej drahej farbe (predpokladáme zásah 2 alebo 2 a záväzkom 3NT. Platí, že:
.
Hláška 2NT sa opäť ako predtým používa na rozlíšenie oboch sledov a pomocou nej sa určuje dodatočná informácia: či odpovedajúci má alebo nemá zádrž vo farbe licitovanej súperom. A opäť platí, že rýchly licit hlášky (v tomto prípade 3, predtým 3NT) popiera zádrž (hovorí sa, že "fast denies"), kým pomalý licit ju garantuje.
Skúsme si teraz zhrnúť podstatu konvencie Lebensohl. Klúčovú úlohu v konvencii Lebensohl zohráva hláška 2NT. O tejto hláške platí, že na jednej strane požaduje od partnera automatický licit 3 trefov, ale zároveň sa používa aj ako vsuvka, ktorá partnerovi prípadne ukáže dodatočné hodnoty, ked potom zalicituje forsujúcu hlášku. Skutočnosť, že sa v niektorých sledoch licitujú 3NT bez zádrže - napríklad aj v takomto slede:
niektorých hráčov od tejto konvencie odradzuje, lebo to na nich pôsobí nelogicky a neprirodzene. Ide však len o formálnu dohodu, ktorú si prípadne možno upraviť aj v opačnom zmysle ako to je v konvencii Lebensohl, avšak nakoľko zvyk je železná košeľa, tak takáto úprava sa ľahko stane dvojsečnou v prípade hry s hráčom, ktorý hráva Lebensohl podľa štandardnej definície. Takže doporučujem radšej nič nemeniť a mozgové buňky prinútiť akceptovať štandardný výklad konvencie. Na záver niekoľko príkladov práce s doteraz uvedenými princípmi konvencie Lebensohl. Súper otvára 2, partner informačne kontruje, čo zalicitujete s listami:
Toľko o podstate konvencie Lebensohl. Konvencia Lebensohl však nie je tvorená len kľučkami okolo hlášky 2NT a paralelne okolo zádrže v súpermi licitovanej farbe, avšak jej ďalším dohodám a postupom sa budeme venovať v pokračovaní tohto textu. Ďalšie články na túto tému:
|