S návrhom mojej účasti za mnou prišiel Edo Velecký ešte na VC Košíc. Po menšom šoku a krátkom váhaní, som túto ponuku prijal. Následne sme počas prípravy museli presnejšie popracovať na licitačnom systéme, hre, zúčastnili sme sa na Czech Open v Pardubiciach a turnaji v Piliscsabe až napokon sa priblížil čas lámania chleba.

            Môj pocit po príchode, keď som si uvedomil, aký bridž to vlastne ideme hrať, bol asi taký, že by som potreboval ďalších pár rokov, aby som bol pripravený na takéto podujatie. Snažil som sa trochu nabrať odvahu, avšak zakrátko sa ukázalo, že prvý zápas hráme proti Taliansku. A  aby toho nebolo málo, bude prenášaný na BBO a na všetkých mojich, ehm, netradičných zahraniach bude krútiť hlavou nie len trojica pri stole, ale aj ďalších pár stoviek ľudí na internete. V prvom rozdaní sme ale 3x zložili kontrované 2 piky, čo mi celkom zlepšilo náladu. Keď sa spätne zamýšľam nad celým zápasom, bol to skvelý pocit hrať vedľa Alfreda Versaceho a vidieť ako suverénne sa tvári a budí dojem, že vlastne vidí všetkých 52 kariet.

            Nasledovalo niekoľko zápasov, v ktorých sa nám nie príliš darilo a nálada v tíme postupne klesala. Minimálne v mojom prípade však dosť stúpla po prvom vyhratom zápase. Síce sa nejednalo o ťažkého súpera, ale prvý vyhratý reprezentačný zápas je prvý vyhratý reprezentačný zápas. Napokon sme ich dokopy vyhrali 4, mohlo ich byť určite aspoň 6, ale poraziť súperov na takejto úrovni nie je zďaleka také jednoduché ako o tom písať.

            Aby som to celé zhrnul, hrať na bridžovej olympiáde pre mňa bola obrovská skúsenosť a doprial by som ju každému, koho bridž baví a venuje sa mu.