Blue Team - Eugenio Chiaradia |
Napísal Edo Velecký | |
14. 04. 2013 | |
Dnes širšej bridžovej verejnosti prakticky neznámy Eugenio Chiaradia bol jedným z prvých stabilných členov Blue Teamu. Chiaradia začal hrať v talianskej reprezentácii na začiatku 50-tych rokov a bol zhruba desať rokov jej silnou oporou. Chiaradia - spoluhráčmi prezývaný Profesor - bol nielen vynikajúci hráč, ale aj špičkový licitačný teoretik a je pokladaný za jedného zo zakladateľov modernej licitačnej školy. Chiaradia vytvoril licitačný systém Neapolitan Club (štyria hráči vtedajšieho Blue Teamu pochádzali z Neapolu, dvaja z Ríma). Jeho zásadnou novinkou bolo oddelenie listov so 17 a viac bodmi do jednostupňového otvorenia 1 a zavedenie princípu Canapé do otvorení 1 a 1. K tomu patrí zároveň aj definovanie nových licitačných princípov (napríklad reverse bid), ktoré sú dnes súčasťou štandardného licitačného arzenálu. Chiaradia následne vytvoril zásady Blue Clubu, najznámejšieho licitačného produktu talianskej školy, avšak rozvojom tohoto systému sa už viac zaoberal ďalší člen Blue Teamu, licitačne doteraz veľmi tvorivý Benito Garrozo. V období od roku 1951 do roku 1963 sa Chiaradia s Blue Teamom zúčastnil 16-tich špičkových súťaží (MS, ME a olympiáda), z ktorých 11 vyhral, 5 krát bol druhý a len raz - zhodou okolností na olympiáde konanej v roku 1960 v Turíne - skončil na šiestom mieste.
V roku 1957, na MS konaných v New Yorku, vyhral Blue Team svoje prvé majstrovstvá sveta a tak prelomil hegemóniu USA. Bol to tesný zápas a keď došlo na nasledujúce rozdanie, rozdiel medzi družstvami bol zanedbateľný. Rozdanie budeme sledovať aj očami Carla Alberta Perroux, nehrajúceho kapitán Blue Teamu. Perroux bol nielen NPC, ale aj tvorcom Blue Teamu. Jeho osobnosť je nedeliteľnou súčasťou úspechu najlepšieho družstva bridžovej histórie.
Komentátor v bridžrame správne ohodnotil záväzok ako nesplniteľný s dodatkom, že i s piatimi pikmi by mal hlavný hráč problémy.
Forquet s Perrouxom tiež sledovali zápas v bridžrame. NPC s tvárou plnou radostného očakávania (jeho chlapci predsa nevylicitujú nesplniteľný slem) sa spýtal svojho hráča ako vidí perspektívu rozdania. Forquetova odpoveď, že ani keby Profesor videl všetky karty, tak rozdanie nemôže splniť, vyhnala Perrouxa z bridžramy na ukľudňujúcu sa prechádzku. Nechajme teda NPC jeho čiernym myšlienkam a vráťme sa k rozdaniu a k jeho priebehu.
West vyniesol Q. Chiaradia zobral zdvih v ruke a zahral prvú kľúčovú kartu: 9(!). Zo stola potom zahral tref, East prepustil a tak Chiaradia zobral zdvih v ruke kráľom. Nasledovala logicky druhá kľúčová karta 8, ktorú prevzal na stole. Prezieravé odblokovanie sa strednými kartami prinieslo hlavnému hráčovi odmenu v podobe dodatočného vstupu na stôl pomocou 7, nakoľko od Eastu spadla dubl 10. Samozrejme, na podstate rozdania to dosiaľ veľa nemení, slem je stále nesplniteľný.
Chiaradia pokračoval ďalším trefom a East zahral trefové eso. V tejto chvíli slem poráža zahratie tretieho kola trefov, ktoré West prebije. Lenže: West zahral do prvého kola trefov 3 a do druhého kola 4. Prečo? Nevedno. Markovať počty treba (odkaz hráčom, ktorí počty nemarkujú). Je pravda, že niektorí hráči na tejto úrovni nepotrebujú markovanie počtu (Rixi Markus napríklad svojím partnerom vravievala: nemarkujte počet kariet vo farbe, viem lepšie ako vy čo máte vo svojej ruke a myslela to celkom vážne - ale na druhej strane, väčšina dobrých hráčov počty markuje a robí dobre, že markuje a ja osobne si myslím, že najviac chýb v obrane som sa dopustil vtedy, keď som prehliadol partnerovu marku), za druhé, možno chcel svojimi trefovými pridaniami ukázať na kárové hodnoty a možno sa nesústredil, proste nevedno. Každopádne jeho partner usúdil, že West má tri trefy a trefové pokračovanie teda nemá význam.
Kým East premýšľal nad svojím zahraním, taliansky NPC sa vrátil zo svojej ukľudňujúcej prechádzky a rezignovaným tónom sa spýtal, koľkokrát Chiaradia padol. Forquetova odpoveď bola dlhá: ak Ak East zahrá tref, tak hlavný hráč raz padne. Ale ak East zahrá káro, tak Chiaradia môže slem splniť, ak nezahrá ponúkajúci sa kárový impas, ale iba vtedy, ak zoberie zdvih károvým esom a ak prejde na stôl pikovou sedmou a ak zahrá trefový impas na jacka a ak potom stiahne všetky zdvihy, tak dostane West do srdcovo-kárového skvízu a slem bude splnený, ale ak East miesto kára vráti srdce, tak hlavný hráč bude mať problém nájsť líniu na splnenie, lebo... Forquet svoju odpoveď nedokončil, lebo Perroux sa radšej vybral na pokračovanie svoje prechádzky.
East napokon zahral J a Chiaradia hral ako z otvorených kariet: A,5 ku 7, tref ku 10,A a Q doviedli ku trojkartovej koncovke:
Po zahratí K je West neúprosne skvízovaný v červených farbách, takže Chiaradia brilantne splnil svoj slem. A Perroux? Ten sa práve vrátil zo svojej prechádzky, so spokojnou tvárou a zápisovým lístkom v ruke sa spýtal, koľko je hodnota slemu v druhej hre.
Ku splneniu predošlého slemu potreboval Chiaradia "pomoc" od obrancov. Slem v nasledovnom rozdaní žiadnu takúto pomoc nepotrebuje a splnilo by ho len málo hráčov na svete. Rozdanie pochádza z majstrovstiev Európy:
West vyniesol 10, nasledovali Q-K-tromf. Prvým problémom hlavného hráča sú tromfy a treba sa chrániť proti ich rozlohe 3-0. Nakoľko East má pikovú dĺžku, tak je pravdepodobnejšie, že dlhšie kára má jeho partner a tak Chiaradia zahral A. Rozhodnutie bolo odmenené, keď East odhodil malý pik. Eugenio otromfoval, pričom East neúnavne zahadzoval ďalšie malé piky.
Nasledovný problém je oveľa vážnejší: stratové srdce. Samozrejme, ak sú trefy delené 3-3, tak to problém nie je, ale keby boli takto delené, tak o tomto rozdaní nebudeme písať.Chiaradia stiahol trefové eso a pokračoval malým trefom. East pridal 4 a J, West 2 a 3. Došlo ku nasledovnej pozícii:
Na druhom stole South zápasil s tým istým problémom a riešenie videl v prenesení kontroly pikovej farby na West. Zahral dve vysoké srdcia zo stola a J, ktorého East musel prikryť esom. Nasledovala jedno kolo tromfov a trojkartová koncovka:
Záväzok by bol splnený, ak by West mal ku pikovej deviatke zároveň aj štyri trefy, lebo po zahratí posledného tromfu by bol v skvíze. Rozdanie však vyzeralo nasledovne:
Trefy boli v držaní Eastu, hlavný hráč vtedajšieho súpera Blue Teamu teda nemohol záväzok splniť. Chiaradia sa rozhodol pre inú líniu zohrávky. Jeho línia garantovala záväzok, pokiaľ mal vynášajúci 9, čo bolo po výnose 10 praktický isté. Po otromfovaní pokračoval tromi kolami trefov a potom prebil štvrtý tref. Nastala 5kartová koncovka:
Aj na otvorené karty nie je riešenie jednoduché. Na rozdiel od hlavného hráča súpera, ktorý skúsil splniť slem pomocou jednoduchého skvízu, Chiaradia zahral tzv. tromfový dvojitý skvíz.
Treba najprv povedať, že hlavnému hráčovi je rozloha kariet u súperov zrejmá a prakticky sa nemôže pomýliť. Vie, že každý zo súperov má v tejto chvíli 3listú srdcovú zádrž a zároveň u svojej kritickej pikovej karty (eso u jedného, deviatka u druhého obrancu) zviera malý pik ako jeho ochranu. Chiaradia zahral tromf a zo stola zahodil 5. Čo môžu teraz urobiť súperi? Keby West zahodil pik, tak zbaví svoju kritickú pikovú deviatku ochrany. Hlavný hráč potom zahrá J zo stola a ak ju East prikryje, tak sa osmička stane vysokou kartou a trinástym zdvihom. Takže West zahodí srdce, tým však len odovzdá čierneho Petra partnerovi, ktorý bude stáť pred takou istou neriešiteľnou dilemou. V praxi obaja hráči odhodili srdce, lebo predsa len je situácia v srdciach trochu menej zrejmá ako v pikách. Eugeniovi potom stačilo odblokovať srdcia zahratím dvoch vysokých kariet zo stola, prebiť piku do ruky a trinásty zdvih zobral na srdcovú šestku v ruke, lebo súperom zostali teraz už len bezvýznamné piky. Je to naozaj elegantná technika.
Povedzme si o tejto technike trochu viac. V tromfovom skvíze prechody do jedného listu zaisťujú tromfy, na rozdiel od vysokých kariet v dvojitom skvíze. Je to skvíz voči obom súperom, terminologicky je to dvojitý tromfový skvíz v dvoch farbách, pričom v jednej farbe je pod tlakom tzv.kombinované držanie tejto farby oboma súpermi. O tomto svíze si pozrite aj tento odkaz o tromfovom skvíze. Zaujímavé je tam i rozdanie, ktoré hral Noberto Bocchi, ide rovnako o tzv. trump quard squeeze. Koncepčne je to rozdanie veľmi podobné, technika je v podstate tá istá. Zdá sa, že Taliani majú tieto techniky dobre naštudované a sú súčasťou ich úspechov.
Rok 1963 bol posledným rokom, keď Chiaradia hral v Blue Teame. V roku 1964 na olympiáde v New Vorku Chiaradiu nahradil Pabbis-Ticci. Následne nehrajúci kapitán vytvoril z hráčov, ktorých mal k dispozícii 3 dvojice: Belladona-Avarelli, Garozzo-Forquet, D'Alelio-Pabis-Ticci. Tieto dvojice predstavujú zlatú éru Blue Teamu. A prečo nehral Chiaradia po roku 1963 v Blue Teame? Prečo sa družstvo rozlúčilo jednou zo svojich jasných opôr, jedným zo spolutvorcov moderného bridžu? Dôvody nie sú verejne exaktne známe, skôr sa len naznačujú, ale zdá sa, že na vine bola Chiaradiaova povaha, jeho príliš impulzívne vystupovanie u stolíka a nehrajúci kapitán Peroux sa napokon rozhodol pre rozchod družstva s týmto hráčom. My k tomu môžeme dodať len toľko, že aj Chiaradiov príbeh ukazuje, že tvorba (nielen) bridžových družstiev je komplikovaná a často aj ošemetná záležitosť spojená neraz s nepríjemnými, niekedy až dramatickými rozhodnutiami ohľadom jeho členov.
Ďalšie články na túto tému:
|