Nie, databáza SBZ nefunguje 1000 rokov :), ale je v chode od 1.11. 2007. Avšak najneskôr na budúci týždeň bude do databázy výsledkov zaznamenaný teoreticky tisíci výsledok súťaže, na základe ktorého budú pridelené majstrovské body. V skutočnosti sa v databáze doteraz nachádza len niečo viac ako polovica tohto počtu výsledkov, 558 výsledkov. Dôvody pre tento rozdiel sú tri. Veľa tzv. indexov sa spotrebovalo na testovanie systému aj počas jeho prevádzky. Druhým dôvodom bolo, že administrátori sa občas mýlili pri zadávaní dát do databáze a potom zle zadaný výsledok zmazali, avšak databáza výsledok zaráta ako zadaný. Toto sa dnes už nestáva, lebo na jednej strane sú administrátori rutinovanejší, na druhej strane sú dnes v databáze aj nástroje na opravu chybne zadaných dát. Posledným dôvodom je to, že pôvodne bol do databázy zadávaný každý klubový turnaj osobitne a tieto údaje boli neskôr "stlačené" do jedného výsledku.

Využívam toto hypotetické jubileum ako vhodný čas ku rekapitulácii, prípadne zamyslenie sa nad ďalším rozvojom klasifikačného systému.

Programové riešenie databázy

Databáza pracuje ako samostatná webová stránka pod doménou SBZ. Základ je vytvorený pod redakčným systémom Joomla, verzia 1.0.13, dnes už zastaraným, ale funkčným programom a pre daný účel vyhovujúcim. Vonkajší grafický prejav určuje template Colormatic. Pod redakčným systémom sú nainštalované programové moduly napísané v jazyku PHP, ktoré tvoria samotné jadro databázy. Tieto modely sa starajú o rôzne výpisy údajov, o vstup dát,o ich opravy, kontroly, evidenciu hráčov, členského, štatistické údaje, atď. Triediteľné výsledky, ktoré užívateľ vidí hlavne pri zoznamoch hráčov alebo u rebríčkov, sú produkované softwérom DBQ (database querry). Náklady na zakúpenie potrebných programových licencií (template, DBQ) činili 100 USD.

Práce na databáze trvali asi 3 mesiace. Priveľa vzhľadom na rozsah prác, ale aj keď som sa kedysi živil ako programátor, tak internetové databázové prostredie pre mňa bolo nové a niektoré problémy, napríklad okolo koordinácie spúšťania programov, mi dali zabrať pravdepodobne oveľa viac ako rutinovanému programátorovi. Niektoré programové moduly dodnes nesú znaky mojej neskúsenosti v tejto oblasti aj z hľadiska ich vonkajšieho prejavu a aj keď občas niečo opravím, nie je to ono, chcelo by to razantnejšiu, prípadne kompletnú rekonštrukciu. Na druhej strane ma naozaj potešilo, ze databáza ako systém pracuje celý čas bez poruchy a plní presne to, k čomu bola určená. Z tohto hľadiska predstavuje naša databáza už siedmy rok komplexný systém s nasledovnými parametrami:

• eviduje všetky dáta podľa zadania
• umožňuje multi administratívny prístup pri zadávaní dát
• umožňuje vyhľadanie príslušných dát
• podáva štatistické prehľady o dátach, s ktorými pracuje
• poskytuje množstvo rôznych rebríčkov
• poskytuje tzv. vizitku (profil) každého hráča
• uvádza doplňujúce údaje ako je kvalifikačný poriadok, propozície súťaží, rôzne články o databáze a podobne

Takýto komplexný systém na evidenciu majstrovských bodov je v Európe ojedinelý. Zo susedných krajín ho majú napríklad len Poliaci (ich systém istým spôsobom slúžil ako vzor, ale je nepochybne profesionálnejšie realizovaný), v Čechách sa má teraz niečo podobné zaviesť, kým povedzme Maďari a mnohí iní uverejňujú len textové tabuľky získaných bodov. K systému a jeho programovej stránke ešte dodávam, že od 1.11. 2007 boli do databázy SBZ doplnené alebo vylepšené rôzne moduly, ale koncepčne ku žiadnej zmene nedošlo.

Treba sa zmieniť ešte o jednej stránke programového riešenia. Databáza vyžaduje každoročne (prevažne drobné) programové zásahy, hlavne pri Novom roku alebo pri nejakých zmenách predpisov, atď. Pre mňa ako jej tvorcu je to relatívne jednoduchá úloha, ale ťažko si viem predstaviť, že by to vedel realizovať niekto iný. Druhým problémom je otázka, do kedy bude takto naprogramovaný systém fungovať. Databáza napríklad neeviduje, koľko MB má jednotlivý hráč, ale pokiaľ takýto údaj potrebuje, tak si ho vždy vypočíta: čo znamená, že prebehne tisícky záznamov o pridelených majstrovských bodoch a urobí si potrebný výpočet. Teoreticky by to malo fungovať dostatočne (povedzme, ze najmenej 10 rokov) dlho... Špeciálnym problémom je evidencia členského, ktorá je teraz naprogramovaná tak, že je funkčná do roku 2020. Z hľadiska SBZ by z rôznych dôvodov bolo najlepšie, keby sa tento databázový systém pokladal za verziu 1 a keby sa niekto naozaj kvalifikovaný chytil programovania kompatibilnej verzie 2, ktorá by odstránila existujúce problémy prvej verzie a doplnila ju zároveň o rôzne štandardné služby systémovej povahy ako zálohovanie dát, kontrolu ich integrity, kontrola práce administrátorov a podobne. Žiaľ, aj keď podľa mňa niekoľko ľudí v SBZ má potrebné schopnosti, tak alebo nemajú čas alebo záujem alebo pokladajú tento systém za vyhovujúci alebo nie je isté, či by systém dokončili do potrebnej funkčnosti a udržiavali by ho.

Niekoľko údajov o práci databázy.

Tabuľka je však príliš optimistická, lebo zahrňuje robotov (cca 25%) a nezobrazuje tzv. unikátne návštevy. Ak by sme ju očesali o takéto údaje, tak zistíme, že databázu nenavštevuje denne zhruba 12 hráčov, ale denný priemer sú štyria hráči, ktorí si pritom pozrú priemerne 3 rôzne stránky na databáze.

Niektoré závery z poslednej tabuľky: relatívne dobré účinkovanie reprezentácií sa prejavuje výrazným nárastom zlatých bodov. Zároveň postupne klesá počet čiernych bodov hlavne ako odraz nečinnosti v Bratislave a poklesu klubovej účasti v Michalovciach. Pravidelne klesá počet rozdeľovaných internetových bodov, čo odzrkadľuje pokles záujmu ako hráčov, tak organizátorov o tieto súťaže. Zaujímavá na tom je skutočnosť, že internetové súťaže podporujeme udeľovaním majstrovských bodov od roku 2008, čím sme dosť predbehli "svet" a doporučenie EBL takéto aktivity vyvíjať (odznelo na poslednom seminári v Berlíne napríklad tu). Celkový počet rozdelených majstrovských bodov v roku 2013 klesol oproti roku 2010 o tretinu, čo je pri v podstate temer zhodných podmienkach klasifikačného poriadku tiež negatívny ukazovateľ. Zdá sa, že naše aktivity (počet súťaží, počet účastníkov, počet členmi SBZ získaných MB, počet zahraničných turnajov navštevovaných našimi hráčmi, umiestnenia našich hráčov na našich aj zahraničnými účastníkmi obsadenými súťažami, atď.) majú klesajúci trend.

Problematické body ohľadom klasifikačného poriadku

Najprv sa zmienim o pozitívach. Na rozdiel od rokov pred rokom 2007 súčasné rebríčky lepšie odzrkadľujú výkonnosť jednotlivých hráčov. Na čele rebríčkov sú totiž prevažne hráči, ktorí vyhrávajú domáce a zahraničné súťaže a nie ako predtým hráči, ktorí dominovali v klubových alebo lokálnych akciách. Dosiahlo sa ako to zmenami kvalifikačného poriadku, tak úlohu zohral aj čas, ktorý od roku 2007 uplynul. Kým pred rokom 2007 bolo poradie našich hráčov niekedy až úsmevné, dnes ho môžem nazvať rešpektované. Za pozitívum treba pokladať, že až na niektoré výnimky pozeráme na súťaže jednotným pohľadom. Samozrejme, v prípade potreby má klasifikačná komisia právo súťaži prideliť iný štatút, ale dosiaľ sa tak nestalo. Rovnakým pozitívom je zrovnoprávnenie domácich súťaží so zahraničnými. Tretím - tentoraz pretrvávajúcim pozitívom - je skutočnosť, že do hodnotenia sme ochotní započítať každú zahraničnú súťaž a nerozhodujeme teda od stolíka, že niektorá áno, iná zase nie.

Niektoré body klasifikačného poriadku sú predmetom diskusií v rámci komisie a niekedy i širšej verejnosti. Z môjho pohľadu ide o pomerne jednoduché technické otázky (hodnotenie reprezentačných akcií, hodnotenie simultánok), ktoré na filozofii klasifikačného poriadku veľa nemenia, nech už sú nastavené striktnejšie alebo optimistickejšie ako je súčasný stav.

Skutočným problémom klasifikácie je jej základná filozofia. Základnou chybou bridžových klasifikačných poriadkov je ich extenzívny charakter. Pod týmto výrazom chápem skutočnosť, že ak chce hráč mať lepšie hodnotenie, stačí mu v podstate hrať čo najviac a tak získa určite viac bodov ako hráč rovnakej výkonnosti hrajúci menej turnajov. Alebo ináč: hráč, ktorý odohrá desať súťaží a trikrát vyhrá, má rovnaké hodnotenie ako hráč, ktorý odohrá 100 súťaží a trikrát vyhrá. Niektoré zväzy sa proti tomu bránia označením limitovaného počtu súťaží, za ktoré prideľujú majstrovské body, ale to je tiež kritické riešenie - veď prečo by mal hráč dostať majstrovské body za nejakú priemernú domácu súťaž a nedostať za veľmi kvalitnú zahraničnú? Nemyslím si však, že takéto problémy sú v našom slovenskom bridži riešiteľné. Riešiteľnosťou nazývam nielen tvorbu matematického modelu, ale aj jeho implementáciu, zber údajov a prijatie modelu hráčmi (detaily môžete vidieť v článku českého experta na bridžové Elo, Pavla Sajalu, tu). Ak je takéto čosi nebodaj riešiteľné, tak základ riešenia musí prísť zhora, čiže od nadnárodných organizácií alebo veľkých zväzov, nie od trpaslíkov ako sme my. Súčasný systém klasifikácie totiž pracuje na hornej hranici (personálnych a odborných) možností takej malej organizácie ako je SBZ. Existujú však aj tak problémy, ktoré možno riešiť i na našej úrovni.

Problém hromadenia bodov. Mám tým na mysli, že každý získaný majstrovský bod má rovnakú hodnotu a nerozlišujeme, kedy bol získaný. Teoreticky by však hodnota získaných bodov mala časom klesať a po určitom čase by mali byť škrtnuté celkom. Tu je samozrejme viacero možných prístupov. WBF napríklad odškrtáva z hodnoty body každý rok 15percent, čo je povedzme na môj vkus pritvrdé, ale lepšie ako len hromadenie bodov. Samozrejme, úmerne škrtaniu musia byť nastavené podmienky pre zisk alebo obhájenie získaných majstrovských bodov. Je to teda nie jednoduchý problém a zdá sa mi, že presahuje ambície súčasnej klasifikačnej komisie.

Problém čiernych bodov. O tomto probléme najlepšie vypovie tabuľka, ktorá riadi prideľovanie výkonnostných tried.

Problém má viacero aspektov, ale najlepšie nelogičnosť našej tabuľky ukážem pri prechode z triedy osem do triedy deväť. Ak si predstavíme, že hráč splnil výkonnostné požiadavky ohľadom kovových bodov, tak stále potrebuje nahrať priemerne 1270 čiernych bodov na splnenie tejto podmienky. Za posledných sedem rokov evidencie majstrovských bodov nazbieral najproduktívnejší hráč košického klubu cca 500 čiernych bodov, michalovského klubu 150 bodov. 1270 bodov teda vyžaduje v najlepšom prípade zhruba 17-18 ročné dodatočné usilovné hranie v Košiciach, kým v Michalovciach okolo 60 rokov a o zvyšku Slovenska radšej pomlčím. Samozrejme, dnes už môžeme zameniť kovové body za čierne, ale nahrať potrebných dodatočných 200 zlatých MB tiež nie je žiadna prechádzka a dosiaľ ani jeden hráč toľko zlatých bodov nemá, pričom potrebuje i tak množstvo ďalších kovových bodov na splnenie výkonnostnej podmienky. Na druhej strane, trieda zvaná veľmajster by už mala byť čosi extra a na jej získanie by nemala stačiť akokoľvek úspešná hra v kluboch alebo na súťažiach doma alebo v okolitých krajinách. Preto aj keď nastavenie čiernych bodov pre zisk triedy číslo 9 je určite zlé, tak zároveň platí, že táto trieda a trieda číslo 10 by mala byť podmienená splnením špeciálnych výkonnostných podmienok. Tu už nemajú rozhodovať čierne body, ale len kovové body a spomenuté špeciálne podmienky (medailové umiestnenie na európskej alebo svetovej súťaži). Myslím, že titulom medzinárodného veľmajstra sa má hrdiť hráč, ktorý vyhrá takúto súťaž a nie hráč, ktorý zbiera predlhé roky čierne alebo kovové bodíky po jednom alebo dvoch. Problém medzinárodného veľmajstra je pravdepodobne len hypotetický, ale slúži dobre ako ilustrácia. Princíp dodatočnej podmienky by mal platiť aj u nižších tried. Nie u všetkých, ale povedzme od kandidáta majstra vyššie by mali byť pre udelenie titulu určené aj konkrétne výkonnostné výsledky, nielen počty bodov. Tak by sme dosiahli akúsi priamu úmeru ziskom daného titulu a konkrétnym výsledkom a zároveň by sme dosiahli vyššiu rovnoprávnosť medzi hráčmi, ktorí nemajú možnosť hrať v kluboch a medzi logikou súčasného KP, ktorý je zameraný na podporu klubového života, čo sa samozrejme samo o sebe hodnotný cieľ, ale pri vyšších výkonnostných triedach skôr prekážka ako osoh.

Cieľom článku je načrtnúť našej bridžovej verejnosti, aké problémy sú spojené s témou klasifikácie bridžových hráčov. Domnievam sa, že za týchto okolností je treba pozitívne hodnotiť, že slovenskí hráči majú k dispozícii kompletný hodnotiaci systém spojený s kvalitnými službami. Ide o výsledok dlhoročnej práce viacerých členov SBZ. Nepochybne však nastane doba, keď tento systém sa stane nevyhovujúcim alebo prekonaným a na túto situáciu sa treba pripraviť.