Milénium databázy SBZ a problémové body Klasifikačného poriadku

Tibor Menyhért

So záujmom som si prečítal článok Eda Veleckého z príležitosti 1000 identifikačného čísla turnaja v databáze Slovenského bridžového zväzu. V prvom rade by som sa mu chcel poďakovať za kvantum práce, ktoré pri programovaní databázy a pri jej údržbe vykonal.

S väčšinou tvrdení článku môžem vrelo súhlasiť, o niektorých by sa dalo diskutovať a prirodzene, že s niečim aj nesúhlasím. Zameriam sa len na koniec článku, kde Edo spomenul niektoré podľa neho problematické body Klasifikačného poriadku.

Kurzívou sú označené pasáže z pôvodného textu.

Najprv sa zmienim o pozitívach. Na rozdiel od rokov pred rokom 2007 súčasné rebríčky lepšie odzrkadľujú výkonnosť jednotlivých hráčov. Na čele rebríčkov sú totiž prevažne hráči, ktorí vyhrávajú domáce a zahraničné súťaže a nie ako predtým hráči, ktorí dominovali v klubových alebo lokálnych akciách. Dosiahlo sa ako to zmenami kvalifikačného poriadku, tak úlohu zohral aj čas, ktorý od roku 2007 uplynul. Kým pred rokom 2007 bolo poradie našich hráčov niekedy až úsmevné, dnes ho môžem nazvať rešpektované.

Súhlasím, pričom by však k utraseniu poradia podľa reálnej výkonnosti vo väčšine prípadov došlo aj bez zmien klasifikačného poriadku, ale napríklad Edo by bol podľa pôvodných pravidiel stále iba kandidátom majstra, pričom bezosporu patrí k našej špičke a titul národného majstra mu patrí oprávnene. Jeho 4. VT v roku 2007 však nebola dôsledkom zlého klasifikačného poriadku, ale tým, že v rokoch 2003 až 2005 neodohral na Slovensku jediný bridžový turnaj a pokiaľ nejaké odohral v zahraničí, tak ho administrátorovi MB nenahlásil. KP sme prirodzene neupravili kvôli Edovi, ale preto, lebo aj iní výrazne výkonnejší hráči, ktorí nemali a nemajú možnosť hrávať v kluboch by na vyššie výkonnostné triedy nikdy nedosiahli, alebo až po predlhých rokoch hrania. Napr. Kvoček by mal ešte len II. výkonnostnú triedu, Mokráň by bol iba kandidátom majstra, ...

Za pozitívum treba pokladať, že až na niektoré výnimky pozeráme na súťaže jednotným pohľadom. Samozrejme, v prípade potreby má klasifikačná komisia právo súťaži prideliť iný štatút, ale dosiaľ sa tak nestalo. Rovnakým pozitívom je zrovnoprávnenie domácich súťaží so zahraničnými. Tretím - tentoraz pretrvávajúcim pozitívom - je skutočnosť, že do hodnotenia sme ochotní započítať každú zahraničnú súťaž a nerozhodujeme teda od stolíka, že niektorá áno, iná zase nie.

Vrelo súhlasím, preferovanie zahraničných turnajov pred domácimi bolo antisystémové, niekedy postrádalo akúkoľvek logiku – napr. stretnutie Košice-Miškovec v Košiciach strieborné MB, v Miškovci zlaté MB (teraz sú zaň len čierne, čo je možno opačný extrém), Majstrovstvá sveta juniorov v Piešťanoch – strieborné MB.

Niektoré body klasifikačného poriadku sú predmetom diskusií v rámci komisie a niekedy i širšej verejnosti. Z môjho pohľadu ide o pomerne jednoduché technické otázky (hodnotenie reprezentačných akcií, hodnotenie simultánok), ktoré na filozofii klasifikačného poriadku veľa nemenia, nech už sú nastavené striktnejšie alebo optimistickejšie ako je súčasný stav.

Hoci je to technicky jednoduché, tak sme doteraz simultánky neošetrili, respektíve ošetrili reštriktívne – pre pridelenie MB sa berie do úvahy počet stolov v klube a nie v celej simultánke. Pôvodné riešenie nebolo dobré: bralo sa do úvahy pre hráča lepšie ohodnotenie majstrovskými bodmi – teda sa vyhodnotilo koľko bodov by získal za poradie v klube a koľko za celkové poradie a hráč získal vyšší počet bodov. Súčasné nastavenie však tiež nie je dobré, takto nie je žiadna motivácia ani pre hráčov ani pri organizátorov organizovať slovenské simultánky – pričom práve na Slovensku vzhľadom na malé počty stolov v niektorých kluboch by pravidelné hranie simultánok mohlo mať zmysel (niektorí dobrí hráči však pokladajú simultánky za pokleslú formu bridžu).

Moja predstava je, prideľovať za slovenské simultánky strieborné body, ak sa zúčastní aspoň 16 hráčov v celej simultánke a to na základe celkových výsledkov a celkového poradia, ale keďže celkové víťazstvo v simultánke nemusí byť len odrazom skvelej hry páru, ale je skôr prejavom slabšej hry lokálneho poľa uplatniť na pridelené MB nejaký koeficient od 0.25 po 0.75 (teda kompromis 0.5 :). Za simultánky organizované zahraničnými subjektami prideľovať MB na základe lokálneho poradia z globálnych výsledkov a prideliť strieborné body, pokiaľ lokálne hralo aspoň 16 párov. Ak sa pridelia strieborné MB, tak s koeficientom 0.5, ak čierne bez koeficientu.

Skutočným problémom klasifikácie je jej základná filozofia. Základnou chybou bridžových klasifikačných poriadkov je ich extenzívny charakter. Pod týmto výrazom chápem skutočnosť, že ak chce hráč mať lepšie hodnotenie, stačí mu v podstate hrať čo najviac a tak získa určite viac bodov ako hráč rovnakej výkonnosti hrajúci menej turnajov.

Takto je to ale vo všetkých športoch okrem šachu, go a podobne. Kto sa zúčastní len jediného podujatia svetového pohára v lyžovaní, biatlone, streľbe, … aj keď ho vyhrá, tak sa celkovo umiestní niekde na chvoste (keď sa na vec pozeráme z pohľadu rebríčka a nie výkonnostných tried). Podobne v tenise bude nasadený výrazne nižšie, ak sa ATP zúčastňuje sporadicky. Kumulatívny faktor má hráčov motivovať k tomu, aby sa zúčastňovali čo najväčšieho počtu podujatí. S pravidelným hraním by časom mala ísť aj zvyšujúca sa herná úroveň, takže sú to spojené nádoby. Od istej chvíle ďalšie intenzívne hranie nemá priamy vplyv na zvyšovanie hernej úrovne a hranie voči začiatočníkom možno dokonca hráčske návyky deformuje (?).

Alebo ináč: hráč, ktorý odohrá desať súťaží a trikrát vyhrá, má rovnaké hodnotenie ako hráč, ktorý odohrá 100 súťaží a trikrát vyhrá. Niektoré zväzy sa proti tomu bránia označením limitovaného počtu súťaží, za ktoré prideľujú majstrovské body, ale to je tiež kritické riešenie - veď prečo by mal hráč dostať majstrovské body za nejakú priemernú domácu súťaž a nedostať za veľmi kvalitnú zahraničnú?

Vyčlenenie súťaží za ktoré sa prideľujú MB problém nerieši, keďže by sa ľahko mohlo stať, že hráč s tými 10 súťažami vyhral práve tie nehodnotené súťaže. Ak by sme registrovali výkony a turnaje všetkých hráčov SBZ, tak relatívnu výkonnosť by sme mohli vyčísliť, len by bolo potrebné upraviť aj tabuľku na prideľovanie MB.

Nemyslím si však, že takéto problémy sú v našom slovenskom bridži riešiteľné. Riešiteľnosťou nazývam nielen tvorbu matematického modelu, ale aj jeho implementáciu, zber údajov a prijatie modelu hráčmi (detaily môžete vidieť v článku českého experta na bridžové Elo, Pavla Sajalu, tu). Ak je takéto čosi nebodaj riešiteľné, tak základ riešenia musí prísť zhora, čiže od nadnárodných organizácií alebo veľkých zväzov, nie od trpaslíkov ako sme my. Súčasný systém klasifikácie totiž pracuje na hornej hranici (personálnych a odborných) možností takej malej organizácie ako je SBZ. Existujú však aj tak problémy, ktoré možno riešiť i na našej úrovni.

Naopak v malom zväze by nebolo problémom zaviesť ratingový systém vo forme blížiacej sa ELO systému, keďže turnajov za 7 rokov prevádzky bolo ani nie 1000, ratingový systém však predpokladá zaznamenanie všetkých výsledkov každého hráča, teda aj registráciu turnajov, ktoré sme doteraz neevidovali, keď žiaden náš hráč nedosiahol na MB a znova by museli byť evidované jednotlivé klubové turnaje. Prezentácia turnajov na ktorej som do polroka roku 2013 intenzívne pracoval umožňuje evidovať každý jeden individuálny výsledok každého hráča a tak by nebol problém implementovať nejaký ratingový systém. V súčasnosti však projekt odpočíva, dúfam, že sa k nemu budem môcť čo najskôr vrátiť. ELO systém však má aj isté demotivačné charakteristiky, keď začína herná úroveň hráča upadať, tak mu začína ELO klesať, ak silný hráč hrá so slabým hráčom, aj po zavedení opravných koeficientov ELO silného hráča obvykle klesne, … Preto sa šachisti s vysokým ratingom nezúčastňujú turnajov s nízkym ratingom, lebo na nich môžu rating iba stratiť, nemôžu si ho zlepšiť a podobne by to po čase fungovalo aj v bridži (takto to funguje napríklad na ruskom hernom servri Gambler i iných servroch, kde hráči s vysokým ratingom nepustia k stolu hráča s nízkym ratingom, lebo ten aj keď prehrá, rating sa mu takmer nepohne, ale ak vyhrá, jemu výrazne stúpne a súperom výrazne klesne. Takto postavený rating preto podporuje vznik istého kastovníctva).

Problém hromadenia bodov. Mám tým na mysli, že každý získaný majstrovský bod má rovnakú hodnotu a nerozlišujeme, kedy bol získaný. Teoreticky by však hodnota získaných bodov mala časom klesať a po určitom čase by mali byť škrtnuté celkom. Tu je samozrejme viacero možných prístupov. WBF napríklad odškrtáva z hodnoty body každý rok 15percent, čo je povedzme na môj vkus pritvrdé, ale lepšie ako len hromadenie bodov. Samozrejme, úmerne škrtaniu musia byť nastavené podmienky pre zisk alebo obhájenie získaných majstrovských bodov. Je to teda nie jednoduchý problém a zdá sa mi, že presahuje ambície súčasnej klasifikačnej komisie.

V kumulovaní bodov nevidím žiaden problém, až na WBF a EBL takmer nikto už dosiahnuté MB neškrtá, ale inak aj škrtanie už získaných MB je jednoduchý matematický problém, na začiatku roka sa jednoducho súčet MB získaných pred viac než rokom prenásobí koeficientom 0.9 a 10% starých MB sme škrtli, čiže jednoročné MB majú váhu 1, 2 ročné váhu 0.9, 3 ročné váhu 0.81 atď. Ale osobne touto cestou nechcem ísť. Aktuálnu výkonnosť nám predsa dobre zobrazuje 12 mesačný poprípade 3 ročný rebríček.

Problém čiernych bodov. O tomto probléme najlepšie vypovie tabuľka, ktorá riadi prideľovanie výkonnostných tried.

Problém má viacero aspektov, ale najlepšie nelogičnosť našej tabuľky ukážem pri prechode z triedy osem do triedy deväť. Ak si predstavíme, že hráč splnil výkonnostné požiadavky ohľadom kovových bodov, tak stále potrebuje nahrať priemerne 1270 čiernych bodov na splnenie tejto podmienky. Za posledných sedem rokov evidencie majstrovských bodov nazbieral najproduktívnejší hráč košického klubu cca 500 čiernych bodov, michalovského klubu 150 bodov. 1270 bodov teda vyžaduje v najlepšom prípade zhruba 17-18 ročné dodatočné usilovné hranie v Košiciach, kým v Michalovciach okolo 60 rokov a o zvyšku Slovenska radšej pomlčím.

Zavedením prepočítaných MB žiaden problém čiernych bodov neexistuje. Napríklad Tomčáni v roku 2010 získal 291 prepočítaných MB, takže ak by splnil iné podmienky, pri tomto tempe prejde z triedy 8 do triedy 9 v priebehu 4 - 5 rokov. Bol to jeho najlepší rok, pri priemernom zisku MB tam prejde do 8-10 rokov. Ale problém môžeme aj otočiť, namiesto celkového počtu MB by v stĺpci 1 mohli byť prepočítané body a v ostatných to čo tam je aj teraz, na triedu veľmajster treba 500 kovových z toho 175 zlatých MB, to predstavuje 975+1050 prepočítaných bodov, takže do prvého stĺpca by sme mohli dať namiesto terajších 2500 celkových bodov, 3000 prepočítaných bodov a je na hráčovi, či chodí do klubu a získa chýbajúcich 975 bodov v čiernych a internetových bodoch, alebo na to pôjdu nejaké kovové body (hoci by sa číslo v prvom stĺpci zvýšilo, požadovaný počet nekovových bodov by sa znížil z 2000 na 975 a podobne by sme mohli postupovať pri všetkých triedach). Tabuľku prevzal a na naše podmienky upravil kedysi Gejza Boros z pravidiel ACBL, veľmi by som s tými požiadavkami nehýbal, ale možno by sme mohli ísť cestou prepočítaných bodov, ako som naznačil. Na najvyššiu triedu ACBL treba získať až 10000 bodov a najmenej 2000 kovových, 750 zlatých a 100 platinových, pričom nepoužívajú koncept prepočítaných bodov. Napriek tomu majú hráčov s najvyššou triedou niekoľko desiatok. Ak by sme získanie najvyššej triedy priveľmi uľahčili, tak po jej ľahkom dosiahnutí čo? Naši nasledovníci zavedú nejakú vyššiu a vyššiu triedu?

Samozrejme, dnes už môžeme zameniť kovové body za čierne, ale nahrať potrebných dodatočných 200 zlatých MB tiež nie je žiadna prechádzka a dosiaľ ani jeden hráč toľko zlatých bodov nemá, pričom potrebuje i tak množstvo ďalších kovových bodov na splnenie výkonnostnej podmienky. Na druhej strane, trieda zvaná veľmajster by už mala byť čosi extra a na jej získanie by nemala stačiť akokoľvek úspešná hra v kluboch alebo na súťažiach doma alebo v okolitých krajinách. Preto aj keď nastavenie čiernych bodov pre zisk triedy číslo 9 je určite zlé, tak zároveň platí, že táto trieda a trieda číslo 10 by mala byť podmienená splnením špeciálnych výkonnostných podmienok. Tu už nemajú rozhodovať čierne body, ale len kovové body a spomenuté špeciálne podmienky (medailové umiestnenie na európskej alebo svetovej súťaži). Myslím, že titulom medzinárodného veľmajstra sa má hrdiť hráč, ktorý vyhrá takúto súťaž a nie hráč, ktorý zbiera predlhé roky čierne alebo kovové bodíky po jednom alebo dvoch. Problém medzinárodného veľmajstra je pravdepodobne len hypotetický, ale slúži dobre ako ilustrácia. Princíp dodatočnej podmienky by mal platiť aj u nižších tried. Nie u všetkých, ale povedzme od kandidáta majstra vyššie by mali byť pre udelenie titulu určené aj konkrétne výkonnostné výsledky, nielen počty bodov.

Titul národného majstra zatiaľ získali len hráči, ktorí aspoň raz vyhrali 1. ligu alebo boli na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska do 3. miesta či už v súťaži družstiev alebo párov. Takže hoci konkrétne výkonnostné podmienky v KP nemáme, zlaté body fungujú ako sito aj teraz. Edo navrhuje ísť opačnou cestou než sa rozhodli v novom KP ísť Česi, ich prístup sa mi tiež nepáči, priveľmi zdôrazňujú motivačný efekt, napríklad pridelenie súťažných bodov už len za účasť na nejakom počte zväzom preferovaných súťaží (U nás sa zas motivačná funkcia MB dosť podceňuje, pritom možno jedným z dôvodov, prečo naši hráči už menej často chodia na turnaje v zahraničí je aj to, že zlaté MB možno získať doma. ). Hráč, ktorý nemá adekvátnu výkonnosť, nikdy triedu majstra nedosiahne a aj pomerne silní hráči, ako napríklad Belyus a Gabrik možno ešte triedu kandidáta majstra dosiahnu, ale majstra už nie, keďže sa rozhodli nehrať 1. ligu. Takže hoci majú nejaké výkonnostné podmienky svoju logiku, sú už implicitne obsiahnuté v tvrdo nastavených požiadavkách na zlaté MB.

Tak by sme dosiahli akúsi priamu úmeru ziskom daného titulu a konkrétnym výsledkom a zároveň by sme dosiahli vyššiu rovnoprávnosť medzi hráčmi, ktorí nemajú možnosť hrať v kluboch a medzi logikou súčasného KP, ktorý je zameraný na podporu klubového života, čo sa samozrejme samo o sebe hodnotný cieľ, ale pri vyšších výkonnostných triedach skôr prekážka ako osoh.

Túto rovnoprávnosť sme nastolili možnosťou prepočtu kovových bodov a prideľovaním MB za internetové turnaje, pritom či v danom meste bridžový klub je alebo nie je do značnej miery závisí od samotných hráčov. Ako motivačný prvok by som navrhoval urobiť niečo podobné, ako majú Poliaci – každú triedu označiť nejakým symbolom a počtom symbolov znázorniť, koľkokrát hráč splnil podmienku pre túto triedu alebo aspoň kartovým symbolom odlíšiť, koľko percent získal na splnenia vyššej výkonnostnej triedy: trefy – do 25, kára do 50, srdcia do 75 a piky nad 75. Príklad:

http://www.msc.com.pl/cezar/?p=21&action=2&pid=14234

Takto sa z našich 10 tried stane 40 podtried a hráč má motiváciu na získanie najbližšieho ďalšieho výkonnostného stupienka. Zrazu potom nie je taká ohromná priepasť medzi majstrom a národným majstrom – idem k najbližšiemu cieľu, ktorý je v štvrtinovej vzdialenosti než konečný cieľ a tak sa mi nezdá byť cesta nekonečná a nezvládnuteľná, treba dosiahnuť len polovicu toho, čo som už dosiahol.

Problémy ktoré v KP vidím ja

MB za reprezentáciu

Od začiatku som presadzoval, aby sa za reprezentačné vystúpenia prideľovali MB aj za čiastkové úspechy. Na základe poľského KP som prišiel s myšlienkou popri MB za celkové umiestnenie prideľovať MB aj za remizované a víťazné reprezentačné zápasy. Tento prvok sme však zaviedli iba pre reprezentáciu a iných turnajov sa netýka. Podľa mňa by bolo vhodné to rozšíriť aj na I. a II. ligu. Najmä v prvej lige máme istú dieru – družstvo, ktoré sa umiestni v súčasnom modely na 5. mieste, nezíska žiadne MB, pritom družstvá v druhej lige často ešte aj na treťom – štvrtom mieste MB získajú, pričom je zrejmé, že 5. miesto v 1. lige je hodnotnejšie než 2. miesto v 2. lige.

V súvislosti s novou škálou WBF by sme tak či tak mali prideľovanie MB za víťazné zápasy upraviť, minulý rok sme to narýchlo upravili v súvislosti s MEJ, ale po rokoch naši potomkovia nebudú chápať prečo je výpočet taký komplikovaný namiesto jednoduchého MB=k.VP/20, ak je VP>=10.

k=1 pre reprezentáciu, 0,6 pre 1. ligu 0,3 pre 2. ligu, prípadne 1; 0,7 a 0,35

Podhodnotenie relatívne dobrých umiestnení na veľkých turnajoch

Hoci sme sa svojho času v klasifikačnej komisii zhodli, že tabuľka MB je pre turnaje s veľkým počtom párov nevyhovujúca, nedospeli sme ku konsenzu, ako ju upraviť a tak tento problém leží v kúte už niekoľko rokov. Pár v 3 stolovom turnaji na druhom mieste získa 1.06 MB, v 30 stolovom turnaji 20. miesto relatívne zodpovedá tomuto 2. miestu, ale žiadne MB sa zaň nepridelia, pridelia sa za 18 miesto, ale vo výške 0.03 MB. Bolo by vhodné vypracovať novú tabuľku. Aby boli zachované proporcie medzi starou a novou tabuľkou, mohli by sme zachovať prvé tri stĺpce tabuľky a ďalšie stĺpce upraviť tak, aby relatívne rovnaké umiestnenie bolo odmenené rovnakým počtom MB bez ohľadu na počet súťažných jednotiek a v každom turnaji odmeňovať relatívne rovnaké množstvo SJ. Možno diskutovať o tom, či má byť odmeňovaných 30%, 40% alebo 1/3 súťažných jednotiek. Teraz je to tak, že to na malom počte stolov výrazne kolíše:

2 – 25%; 2,5 – 40%; 3 -33%; 3.5- 43%; 4 – 37.5%; 4,5 – 44%, 5 – 40%

Pre veľký počet stolov však počet odmenených MB prudko klesá:

10 až 40 – 30%; 100 – 14%

Ale hlavne tie odmeny na vyšších miestach sú tak smiešne malé, až by bolo lepšie, ak by žiadne neboli. Dvadsiate miesto v 200 párovom turnaji relatívne zodpovedá 2. miestu v 20 párovom turnaji ale odmeny sú: 1.63 voči 0.05 – 32 krát menej. Ak by to však bolo určené obyčajnou lineárnou funkciou, tak za 20. miesto v 200 párovom turnaji by musela byť odmena 5.24 alebo 5.25 MB, ak sa zhodneme na tom, že 2. miesto v 20 párovom turnaji relatívne zodpovedá 20. miestu v 200 párovom turnaji, tak za 20. miesto by sme pridelili 1,63 MB a lineárne by to klesalo od 3. miesta po 20. miesto od 6.71 po 1.63, rovnakú operáciu by sme vykonali pre 3. a 30 miesto až pre 6. a 60 miesto. Tým by sme buď skončili, alebo, ak by sme stanovili, že odmeňujeme 40%, tak by sme rovnako pokra4ovali ďalej.

Pokus o návrh pdľa mňa konzistenej tabuľky nájdete na tejto adrese. Sú v nej zachované prvé tri stĺpce starej tabuľky a riadky pre 2 až 10 stolov. Pre ostatné riadky a stĺpce som za vzor vzal riadok pre 10 stolov, kde pre 20, 30, 40,... stolov sú na relatívne rovnakých pozíciách hodnoty z 2., 3. až 8. miesta a medziľahlé hodnoty boli vypočítané, ako lineárne funkcie.

Skupinovky a iné hierarchizované súťaže

KP nič nehovorí o tom, ako by mali byť ohodnotené skupinovky. V súčasnoti ich organizujeme iba v Košiciach, ale viem si predstaviť, že by sme s Michalovčanmi zorganizovali dlhodobú skupinovku a bol by problém, ako ju ohodnotiť MB. Zatiaľ som to robil tak, že som rozdelil celkovo toľko MB, koľko by sa rozdelilo, ak by sa hral klasický turnaj a pri jednorázovej skupinovke bol aj počet odmenených rovnaký, pri dlhodobej bol dvojnásobný. Víťaz A získal relatívne toľko MB, koľko by získal za celkový počet stolov, víťaz B ako za počet stolov B+C a víťaz C iba za počet stolov vo vlastnej skupine. Rovnako som postupoval aj u druhého v A a B, kým nebol počet odmenených rovnaký, ako v klasickom turnaji. Samotné MB potom boli pridelené trojčlenkou. Ak by sa však skupinovka hrala medziklubovo a za strieborné či dokonca zlaté MB a bola by hierarchizovaná, nie som si istý, či by sa malo postupovať rovnako.

Nerozlišovanie kvality súťažného poľa

Mnohí hráči sa pozastavujú nad tým, že náš KP nijako nerozlišuje kvalitu súťažného poľa, rovnaký počet bodov získa hráč na turnaji začiatočníkov ako i na turnaji, kde by štartovali iba hráči od kandidáta majstra vyššie. Podľa sedliackeho rozumu by ten druhý turnaj mal byť odmenený väčšmi a možno by malo byť odmenené aj vyššie percento účastníkov. Zohľadnenie kvality poľa by však systém značne skomplikovalo a ťažšie by sa overovalo, či ohodnotenie bolo pridelené správne. Administrátorom MB by pribudol kopec práce a efekt by bol zanedbateľný. Kým u domácich turnajov by sme kvalitu poľa vedeli celkom dobre merať, u zahraničných by to bol neriešiteľný problém. Aj preto sme zatiaľ v komisii rezignovali na riešenie. Jedným z riešení by napríklad mohlo byť: každá výkonnostná trieda má svoje číselé ohodnotenie. Spočítame tieto ohodnotenia hráčov a predelíme ich počtom, dostaneme priemernú výkonnostú triedu a túto pripočítame k počtu stolov a odmena bude pridelená podľa takto modifikovaného počtu stolov. Ak by sme urobili nejaké prevodové tabuľky medzi českými, poľskými, ... a našimi triedami, vedeli by sme ohodnotiť aj súťaže so zahraničnou účasťou a v podstate aj súťaže v Poľsku a v Českej republike. Takéto ohodnotenie ako som už napísal by však bolo neúmerne pracné.

Aktuálne znenie KP

Posledná verzia KP je z 1.1.2012, prijali sme však dva doplnky 4.3.2012 s medzidoplnkom a 20.7.2013, bolo by vhodné tieto doplnky zakomponovať priamo do KP, používatelia KP si nemusia vždy uvedomiť, že medzičasom bolo čosi zmenené – pri prevode podľa novej VP asi bude hľadať, pri odmeňovaní individuálu na to môže pozabudnúť. Pokiaľ by sme však toho roku urobili aj nejaké iné zmeny v KP, tak by sa to mohlo spraviť všetko naraz.

Pokles záujmu o databázu SBZ

Od roku 2009 každoročne klesá počet návštev na stránke databázy SBZ, výnimkou bol rok 2012, ktorý naopak dosiahol rekord v návštevnosti, rok na to však počet návštev dosiahol minimum. Bolo by vhodné analyzovať čo tento výkyv spôsobilo. Ako z článku plynie, v návštevnosti sú zahrnutí i boti, takže výkyv mohol byť spôsobený aj nimi, neviem či nebol spôsobený tým, že som nejaký čas mal v košickom rebríčku pri mene hráča link na databázu SBZ a tak sa tam používatelia častejšie preklikli, teraz mám tento odkaz iba v rebríčku MB, ale mohol to byť aj nejaký článok na stránke SBZ či inde, ktorý dočasne upriamil pozornosť na našu databázu (predpokladám, že po týchto dvoch článkoch tam tiež chvíľu bude väčšia premávka). Pokiaľ sa v štatistike nachádzajú aj zdroje návštevnosti, tak by sa dalo analyzovať správanie používateľov aj z tohto aspektu. Bolo by možno účelné porovnať návštevnosť databázy s návštevnosťou stránky SBZ, ak sú trendy rovnaké tak treba riešiť samotnú propagáciu bridžu, ak sú opačné, tak napriek zdanlivému sebauspokojeniu, aký dobrý KP sme v komisii vymysleli, ak o jeho výsledky a dôsledky nie je záujem, musíme sa zamyslieť, čo máme nastavené zle.