| Nie je žiadna sláva obetovať kráľa |
| Napísal Pavel Mokráň | |
| 06. 04. 2009 | |
Nie je žiadna sláva obetovať kráľaVýnos – trefová štvorka Ako sa rozdanie hralo: Východ zobral prvý zdvih trefovým kráľom a vrátil pikovú osmičku. Juh zahral malú a desiatku Západu zobral hlavný hráč kráľom na stole. Hlavný hráč vyniesol zo stola srdce a zahral z ruky kráľa ušlachtile nadbajúc na dôsledky. V zvyšku rozdania sa už veľa urobiť nedalo. Prvý zdvih odhalil, že eso a kráľ trefové boli v ruke Východu, čo malo varovať hlavného hráča, že Východ nemá srdcové eso. Ak by Východ mal takú silu, asi by otvoril licitáciu, napríklad jedným trefom. Keď by sa už rozhohol a na začiatok by pasoval, potom by asi znovu-otvoril licit ponukovou kontrou, namiesto slabšieho licitovania dvoch trefov. Keďže Západ mal určite srdcové eso, nebolo žiadnou výhodou vyniesť srdce a zahrať kráľa. To sa rovná položeniu jeho hlavy na klát. NÚTENÝ VÝNOS FUNGUJEPo získaní druhého zdvihu pikovým kráľom, Juh by mal šnapnúť tref károvým dolníkom. Potom vynesie káro k osmičke stola a šnapne posledný tref károvou dámou.Potom Juh vynesie tromfové eso. Keď sa tromfy delia 2-2, Odohrá si Juh pikové eso a odovzdá pikový zdvih dáme Západu. Západ nemá bezpečný návrat. Ak Západ vynesie srdce, Juh dostane zdvih na srdcového kráľa. Ak namiesto toho Západ zahrá pik, Stôl šnapne a Juh zahodí srdce. Donútenie súpera zahrať do "dvojitej šikeny" patrí k lahôdkam hlavného hráča. Králi kedysi išli na čele armády aj na istú smrť. Teraz však stratégovia radšej vedú armádu z bezpečného miesta, čo je určite pre výsledok bitky výhodnejšie. |