V dňoch 12-27. júna 2009 sa konali v talianskom San Reme štvrté otvorené majstrovstvá Európy. Na programe bolo množstvo súťaží pre všetky dospelé kategórie hráčov.

Úvodnými súťažami boli súťaže mixov. Párovej súťaže mixov sa zúčastnil michalovský pár Zlacký-Tokárová. Pre náš úspešný mixový pár bolo stretnutie s európskou elitou krstom ohňom, v ktorom dobre obstál. Vo štvorkolovej kvalifikačnej casti skončil na 242. mieste zo 275 účastníkov. V semifinálovej časti B skončil na 82. mieste zo 150 účastníkov. Je výborné, že sa mix súťaže párov zúčastnil konečne aj slovenský pár.
 

Open súťaže družstiev sa zúčastnilo družstvo Slovakia Košice v zložení Filip-Velecký, Henc-Lohay. Súťaže družstiev sa zúčastnilo 119 družstiev rozdelených do 20 skupín. Najprv sa hrali vzájomné zápasy v skupinách, pričom prví traja postupovali do semifinále A, ďalšie družstvá do semifinále B. Naše družstvo skončilo v skupine B posledné a tak sa mu ušla účasť vo švajčiari B, odkiaľ do KO súťaží najlepších 32 družstiev postupovalo len prvých 6 družstiev. Nádej na postup bola teda malá a aj teoretickú nádej na postup nášmu družstvu zničilo výborne hrajúce bulharské družstvo GIB, ktoré mu uštedrilo v poslednom kole tvrdú porážku a tak sa napokon naše družstvo umiestnilo v tomto semifinále na delenom 31-32 mieste zo 65 družstiev. Drobnou útechou ukazujúcou na kvalitu súťaže bola skutočnosť, že sa o toto miesto sa delilo so slávnou Lavazou.

Nasledovala šesťdňová súťaž párov. V podstate každý deň sa hrali 2 kola po 24-26 rozdaní/kolo. Prvé štyri kolá rozdelili účastníkov (283 párov) do semifinále A a B. V kvalifikačnej časti skončil pár Henc-Lohay na 68. mieste, kým pár Filip-Velecký na 87. mieste. Oba naše páry postúpili do semifinále A, kde sa opäť hrali styri kolá. Zo semifinále A postupovalo do finále A prvých 46 párov. V semifinále A pár Filip-Velecký skončil na 55. mieste, kým pár Henc-Lohay na 135. mieste a tak oba páry skončili vo finále B. Vo finále B  skončil na lepšom umiestnení pre zmenu pár Henc-Lohay, ktorý obsadil 38.miesto, kým pár Filip-Velecký 52. miesto zo 65 párov (výrazne menší počet párov vo finále B je daný skutočnosťou, že veľa párov, ktoré nepostúpili do finále A, zo súťaže odstúpilo).

Niekoľko slov ku organizácii súťaží. Organizácia takýchto veľkých súťaží je samozrejme problém. Stačí si uvedomiť, že mimo súťaží open sa hrali v tom istom čase aj súťaže žien a seniorov, takže sa na mieste nachádzalo vyše 800 hráčov. Napriek tomu niektoré prešlapy  - napríklad prehadzovanie hráčov v sekciách - pokladám za neospravedlniteľné.  Hrozné boli hygienické podmienky na toaletách, ktoré boli kapacitne poddimenzované a  následkom toho boli väčšinou  v katastrofálnom stave. Za neospravedlniteľnú hanbu rozhodcovského zboru pokladám verdikt a hlavne okolnosti rozhodcovského verdiktu proti nášmu družstvu, ktorý po našom odvolaní jury appeal zmenila na pôvodný stav. Situácia, že sme kvalifikáciu odohrali v domnení, že nám rozhodca zobral šesť viťazných bodov, nebola určite motivujúca pre lepšiu hru.

K úrovni súťaží. Je samozrejmé, že keďže tu hrala európska  elita doplnená niektorými extra kvalitnými hráčmi z iných kontinentov, tak šlo o veľmi kvalitné a veľmi náročné súťaže. Napriek tomu sa mi zdá - aspoň na základe výkonov našich súperov - že sme pri trochu lepšom ako našom priemernom výkone mohli v súťaži družstiev postúpiť medzi najlepších 32 druzstiev. V súťaži párov to bolo podobne, da sa dokonca povedať, že jeden náš pár postup do finále A minul pomerne tesne. Zároveň však treba podčiarknuť, že šlo o veľmi náročný párový turnaj, kde zhruba 90% hráčov predstavuje extratriedu, ktorá nikomu nič zdarma nevenuje a o každý zdvih vedie nekompromisný boj. Tento obraz náročných súperov si skúste doplniť veľmi tažkými rozdaniami, ktoré aspoň vo mne vytvárali dojem účelovej selekcie pre párový turnaj. K tomu si doplňte, že tých rozdaní hráte vyše 250 a že to trvá (spolu a odhadom) zhruba 42-43 hodín. Je to veľký tlak na sústredenie a psychickú odolnosť a oboje vyžaduje podľa mojej mienky osobitnú prípravu (žiadnu sme nemali). To všetko si organizátor naštastie dobre uvedomuje a tak už nevyvíja  iný časový tlak na hráčov. Na 2 rozdania majú hráči 16 a pol minúty, pričom ďalšia minúta je na striedanie. Stoly sú pritom fyzicky umiestenené vedľa seba (v dostatočnej vzdialenosti) podľa ich čísiel, takže hráči neblúdia po miestnosti ako bezprizórni tuláci a nepodliehajú u nás tak známemu časovému tlaku.
 

Hodnotenie našej hry. Ku celkovému hodnoteniu našej hry nemožno ešte pristúpiť, lebo takéto hodnotenie potrebuje ako istý časový odstup, tak aj urobenie vecných analýz. Avšak to neznamená, že nemožno konštatovať niektoré plusy a niektoré mínusy spojené s našou účasťou. Nepochybným plusom bola už samotná účasť na takejto súťaži, lebo takáto účasť zviditeľnuje našu krajinu a náš bridž. Ďalším plusom bola skutočnosť, že sme na rozdiel od prechádzajúcich vystúpení opäť skončili o čosi lepšie. Žiaľ, tu asi musím s plusmi skončiť. Negatívom bolo, že sme naozaj mohli skončiť lepšie. Mohli sme skončiť lepšie nie preto, že sme mohli zahrať mnohe alebo niektorí rozdania lepšie. To by samozrejme tiež pomohlo, ale zásadným problémom bolo, ze sme mohli skončiť lepšie proste preto, že stačilo podať výkon, ktorý v sebe máme a ktorý sme povinní na takejto súťaži odviesť. To sa však v súťaži družstiev podarilo len jednému nášmu páru, páru Henc-Lohay, ktorý podal  výkon výrazne pozitívne predčiaci moje predturnajové očakávania. Druhý pár, pár Filip-Velecký však dosť zaostal za svojimi priemernými možnosťami a bez jeho štandardného výkonu šanca na postup proste nebola vôbec reálna. Istou výnimkou vo výkone tohto páru bolo akurát jedno kolo v súťaži párov v semifinále A, avšak ďalšie kolá znamenali opäť návrat ku zlej forme a zmazali veľmi dobrú šancu na postup.  Pár Henc-Lohay zase v párovej súťaži predviedol skoro 25% rozdiel vo výsledkoch v jednotlivých kolách, čím na medzinárodnej pôde predviedol klasickú slovenskú výkonnostnú nestabilitu. 
 

Záverom tohto textu, avšak určite nie záverom ohľadom  dôležitosti,  chcem menom nášho družstva veľmi pekne poďakovať SBZ za vyslanie nášho družstva na túto súťaž a za výraznú finančnú podporu, ktorú nám pri našej účasti na ME poskytol. Zároveň naša veľká a srdečná vďaka za sponzorovanie našej účasti patrí košickému bridžovému klubu a hlavne Vojtovi Belčákovi, ktorý prevažnú časť sponzoringu našej účasti na ME zaistil a bez ktorého by naša účasť na ME určite nebola možná. Ešte raz veľká, velikánska vďaka.