Od roku 2011 bude platiť novelizovaný Klasifikačný poriadok označovaný aj ako KP2011. Pred tým než popíšem niektoré zmeny v tomto KP a zároveň naznačím problémy, ktoré by bolo treba v budúcnosti ešte riešiť, tak sa trochu venujme informáciám a výsledkom, ktoré nám priniesol rok 2010.
 

Z hľadiska akuálnej výkonnosti je asi najdôležitejším rebríčkom tzv. rebríček kovových bodov za minulý rok. Z tohto rebríčka (pomocou príznakov v tzv. filtri) môžeme odvodiť niekoľko ďalších informatívnych rebríčkov. Pre lenivejšie duše :) ponúkam niektoré screenshoty, ktoré zachycujú časť alebo vrchol rebríčka. Začnime všeobecným poradim:

Pozrime sa na rebríček žien:

V prvom stĺpci je uvedené umiestnenie v celkovom poradí. Ako to vyzerá u juniorov (zahrňujeme tam všetkých mladších ako 26rokov)? Nuž takto:
 

A čo len najmladší, dorast (do 18 rokov)? Tabuľka je dosť podobná:




Na záver ešte rebríček junioriek:



A čo internetové body? Rebríček BBO za rok 2010:

Rebríček nájdete tu. Pomocou už spomenutých nastavení vo filtri môžete zistiť úspešnosť len vo vašom klube alebo trebárs juniorov. Bývalý(?) odporca internetových bodov vedie suverénne aj celkový rebríček BBO:

 

Zaujímavé výsledky ponúka zoradenie hráčov podľa získaných čiernych bodov:



V prvej sedmičke sú len hráči z Košíc, v prvej dvadsiatke len hráči z Košíc a Michaloviec. Prečo? Dobre fungujúca klubová činnosť. Dôsledky? Viď nižšie, pri úvahe o výkonnostných triedach.
 

Skúsme sa teraz na databázu MB pozrieť z vyššieho nadhľadu. Aké bolo rozdelenie MB v jednotlivých rokoch a koľko ich vlastne bolo?

Podrobné údaje sú v databáze evidované od roku 2007. Z tabuľky vidieť, že v súčastnosti sa ročne rozdelí cca 2000 MB. Samozrejme, kľúčové je rozdelenie kovových bodov. Historicky najlepšie vlaňajšie medzinárodné výsledky slovenského bridžu sa odrazili na raste získaných zlatých bodov v roku 2010. Na druhej strane pokles počtu získaných strieborných bodov v roku 2010 oproti minulosti bol zapríčinený chybným nastavením počtu párov pre takéto súťaže a pre rok 2011 navrhla klasifikačná komisia(KK) podstatne nižšie limity a zároveň znížila aj počet rozdaní pre tzv. majstrovstvá klubu, čím limity pre strieborné body výrazne uvoľnila a pokiaľ budú tieto možnosti využívané, tak v roku 2011 sa dá očakávať nárast počtu získaných strieborných bodov oproti roku 2010. Ak už hovorím o zmenách, tak pripomeniem, že KK zrušila limit pre internetové body. O čo išlo? V období zavedenia internetových MB existovali obavy, že internetový bridž ohrozí klubový život. Dnes vieme, že tieto obavy neboli opodstatnené (bohatosť a frekvencia klubového bridžu v prvom rade závisí od schopnosti a obetavosti jeho členov) a trvanie na spomenutom limite, podľa ktorého internetové MB nesmú prekročiť tretinu hráčom získaných čiernych bodov, by viedla ku zníženiu výkonnostných tried u niektorých hráčov - pritom väčšinou hráčov nemajúcich možnosť získavať čierne body v kluboch. Podrobnejšie informácie o zmenách v KP2011 - platnom od 1.1.2011 - nájdete tu.
 

Hľadanie riešení ďalších problémov
 

Aj po takýchto zmenách ale platí,  že náš klasifikačný poriadok stále nevyhovuje bežným požiadavkám. Je snahou KK náš KP postupne priblížiť ku štandardým požiadavkám, ale je problematické určiť, akým tempom a akými krokmi by mala byť táto zmena realizovaná tak, aby nebola narušená kontinuita hodnotenia a jeho základný zmysel: hodnotenie výkonnosti hráčov. Zároveň KK rieši rôzne operatívne problémy, prevažne súvisiace s hľadaním adekvátneho hodnotenia rôznych druhov súťaží, čím vytvára sústavu pravidiel, ktorá nahradzuje doteraz existujúce individuálne hodnotenie. Po 2 rokoch práce sa však možno blížime k tomu, že budeme vedieť siahnuť na ďalšie choré prvky v hodnotení hráčov.

Z tohto hľadiska je najproblematickejšia samotná tabuľka MB. Teoretickým problémom je už nevhodnosť jedinej tabuľky pre rôzne druhy súťaží, ale základným a klasifikačnej komisii oči kolúcim, ako i neprijateľným faktom je skutočnosť, že existuje príliš výrazný nepomer medzi oceňovaním hráčov na prvých miestach a medzi odmenou hráčov umiestnených nižšie. To potom vedie k tomu, že za desiate miesto na súťaži 100 párov (čo možno iste pokladať za hodnotné umiestnenie) náš KP udeľuje menej MB ako za štvrté miesto v súťaži desiatich párov. Mimo hľadania riešenia tohto problému klasifikačná komisia uvažuje aj nad inými zmenami: napríklad nad zvýšením počtu odmeňovaných hráčov zo súčasnej zhruba tretiny účastníkov na polovičku, prípadne dokonca na viac. Osobne by som však nerád odmeňoval majstrovskými bodmi hráčov, ktorí sa neumiestnili v hornej polovičke tabuľky (podotýkam, že reprezentácia je iný prípad, tam sa prebralo odmeňovanie podľa poľského vzoru a tak reprezentanti môžu získať majstrovské body nielen za umiestnenie, ale aj za víťazstvá v jednotlivých zápasoch a to viedlo k tomu, že za Vilnius reprezentanti získali MB aj napriek poslednému miestu v súťaži).

Iným problémom je oceňovanie kvality súťaží. Pôvodný KP radil zahraničné súťaže na najvyššiu úroveň a za umiestnenie na týchto súťažiach odmeňoval zlatými bodmi, kým za (občas neoprávnene) podceňované domáce súťaže dával strieborné body, pričom existovali rôzne kuriozity, napríklad ak sa exaktne tí istí hráči stretli v zahraničí,  tak sa udeľovali zlaté MB, kým sa stretnutie tých istých hráčov na domácej pôde boli udelené strieborné body. Postupné novelizácie KP realizované uzneseniami P-SBZ alebo KK ppostavili domáce súťaže na zhodnú úroveň so zahraničnými a ako kritérium kvality súťaže si zvolili kvantitatívny ukazovateľ - počet účastníkov, pričom sa vychádzalo z bežnej a väčšinou platnej rovnice: viac účastníkov, vyššia kvalita súťaže. Rovnica však neplatí vždy a určite existujú jemnejšie nástroje oceňovania kvality súťaže, napríklad pomocou odhadu výkonnosti každého účastníka určiť kvalitu celej súťaže. Je to samozrejme oveľa pracnejší postup ako súčasný, ale spravodlivejší. Ak by sa podarilo nájsť príslušnú formulu a zhodu okolo nej v KK ako aj podporu verejnosti, tak by náš systém odmeňovania do budúcnosti nielen skvalitnel, ale sa aj istým spôsobom zjednodušil, lebo by sme už nepotrebovali 2 druhy kovových bodov.

Ďalším problémom sú výkonnostné triedy. Pozrime sa na našu tabuľku VT:

Problémom tabuľky je skutočnosť, že nielen zmiešava klubový bridž s národným alebo s medzinárodným súťažným bridžom, pričom predkladá veľké nároky na zisky čiernych bodov, ale dokonca tieto nároky s rastom výkonnostných tried stupňuje do v podstate nesplniteľnej miery aj pre tých hráčov, ktori majú za sebou pomerne bohatý klubový život, kým hráčov bez tohto zázemia úplne odstavuje na vedľajšiu koľaj -  KP im núka ako druh  záchrany výmenný obchod kovové body -> čierne body - ale aj tak zostávajú títo hráči pomerne výrazne diskriminovaní. Tak či onak, filozofia, že niekoľkoročné úspešné hranie klubového bridžu je z hľadiska ocenenia kvality v podstate rovnocenné s teoretickým ziskom titulu majstra sveta, je pre udeľovanie VT nielen nevhodná, ale dokonca smiešna. Je však otázne, čo s týmto problémom urobiť. Zmiešavanie klubového bridžu s klasickými súťažami je v myslení hráčov výrazne vžité (viď príklad tzv. simultánok) a hráči sa ho nechcú vzdať. A klasifikačnej komisii nezostáva občas  nič iného ako rešpektovať túto atmosféru.
  

Záverom treba pripomenúť, že akýkoľvek klasifikačný systém musí nielen spĺňať základný zmysel - čiže slúžiť pre hodnotenie hráčov, ale zároveň musí byť hráčmi akceptovaný a rešpektovaný. Takéto podmienky naplní len taký klasifikačný systém, ktorému budú hráči rozumieť a  ktorý hráči budú pokladať za spravodlivý. V tomto smere by mala práca KK pokračovať v nasledujúcom období.