STARÉ MESTO - Koho láka bridž, nech zájde do Domu novinárov na Župnom námestí. Vždy v stredu o 17. h sa tam totiž stretávajú bridžisti. "Môže prísť hocikto," tvrdí Ivan Tatranský zo Slovenského bridžového zväzu. "Kto vie hrať, ten si zahrá, kto nie, toho usmerníme," sľubuje. Vzápätí dodáva, že hoci bridžistov v hlavnom meste pribúda, stále tu funguje len jedna organizovaná skupina. "Veľa sa o tomto športe ducha nevie," vysvetľuje. Nesúhlasí s tými, ktorí považujú bridž za hazard, pretože o peniaze sa dá hrať v čomkoľvek. Nepozdáva sa mu ani jeho prirovnávanie k iným kartovým hrám. "Rozdiel je asi taký ako medzi šachom a človeče, nehnevaj sa." V Bratislave hrávajú bridž ľudia všetkých vekových kategórií. Výhodou bridžu je, že patrí k lacnejším zábavkám. "Stačia karty - tie stoja tak do sto korún, stôl a štyria ľudia. Alebo internet," prezrádza Tatranský. Pravidlá sa podľa neho dajú naučiť za pol hodiny, ak nie skôr. "Bridž je jednoduchší ako napríklad mariáš," tvrdí. Začiatočníkom najviac odporúča knihy. Súčasný bridž vznikol ako kombinácia anglického whistu a ruského biridžu. V angličtine znamená slovo bridge (čítaj bridž) most, čo platí aj v praxi. "Je to most medzi členmi obidvoch dvojíc, ktoré hrajú proti sebe a dohadujú sa bez slov," zdôrazňuje Tatranský. Partia, obvykle veľmi náročná na pamäť a logiku, trvá sedem až osem minút, za večer sa ich stihne odohrať takých tridsať. Na Slovensku je v súčasnosti podľa Tatranského okolo 500 hráčov bridžu, sto ľudí sa organizuje do skupín, chodí po súťažiach. Veľa o tomto športe sa dá dozvedieť na www.bridz.sk alebo www.bridgetatry.sk. Vo svete však bridž hráva asi osemdesiat miliónov ľudí. "V Taliansku učia jeho pravidlá na stovke škôl, Francúzi majú bridžovú univerzitu. U nás televízie odmietajú odvysielať o ňom minútový príspevok," porovnáva Tatranský.