Úvod
Kto by nepoznal Blackwooda – alias otázku na esá? Čo o tejto téme možno napísať nového? Skúsim čitateľom ukázať, že v skutočnosti je Blackwood dosť komplikovaná konvencia s mnohými skrytými možnosťami, ktorých použitie môže slemovú licitáciu výrazne zlepšiť. Tak sa na to pozrime…
Začneme od bodu nula. Kedy používame konvenciu zvanú Blackwood? Keď chceme hrať slem. A kedy chceme hrať slem? V zásade vtedy, keď máme dostatok bodov na slem; keď máme zhodu vo farbe alebo kvalitnú farbu; keď sa domnievame, že máme dostatok zdvihov V tejto chvíli sa chceme vyhnúť hraniu malého slemu bez dvoch es a veľkého slemu bez jedného esa a k tomu nám slúži konvencia zvaná Blackwood.
I. Aký Blackwood poznáme?
V tabuľke máme tzv. klasický Blackwood, ktorý sa dnes už nehráva (pomenovaný podľa objaviteľa v roku 1933). V strede a vpravo je tzv. RKCB, čo je variant na tzv. 5es, pričom za piate eso sa počíta tromfový kráľ (to je tzv. Roman Key Card Blackwood, pomenovaný podľa talianskeho Blue Teamu, ) V strede je klasický RKCB variant zvaný aj 0314, kým vpravo je stále viac sa presadzujúci variant 1430. Ako z tabuľky vidieť, prehodené sú odpovede 5♣ a 5♦. V tomto texte budem používať variant 0314.
Teraz nasledujú dva jednoduché príklady. Príklady budeme licitovať jednoduchým systémom 2 over 1, podobným Saycu s tým rozdielom, že pozitívne odpovede na druhom stupni forsujú vždy do hry.
Príklad 1:
Príklad 2:
II. Problémy s tromfovou dámou.
Príklad 2 ukázal na dôležitosť informácie o tromfovej dáme. Ak má partner 2 esá, tak získame zároveň aj informáciu o tom, či má tromfovú dámu. Ako však získať túto informáciu, ak má iný počet es?
Pre toto zistenie použijeme pravidlo, že prvá nasledujúca hláška po partnerovej odpovedi, ktorá nie je návratom na tromfovú farbu, je otázkou na tromfovú dámu. Teoreticky to vyzerá takto:
Trochu komplikovanejšia je táto situácia, ak máme dohodnutú lacnú farbu, alebo všeobecne vtedy, ak je otázka na tromfovú dámu položená na nad úrovňou možného záväzku na piatom stupni. Hlavne je potrebné dohodnúť odpovede na túto otazku. Priority sú zoradené nasledovne:
- odpoveď nesmie prekročiť úroveň malého slemu v dohodnutej tromfovej farbe
- bez dámy licitujeme tromfovú farbu na najnižšej možnej úrovni
- ak máme tromfovú dámu, tak potom
- ak nemáme bočného kráľa, tak licitujeme šesť v tromfovej farbe
- ak máme bočného kráľa, tak licitujeme farbu tohto kráľa
- ak máme viac kráľov, tak licitujeme farbu najnižšieho z nich
Špeciálny prípad je príklad 3:
V takomto prípade sa bijú dokopy dva princípy. Odpoveď 6 srdcí ako najnižšia možná úroveň by popierala ♥Q a zároveň ako šesť v tromfovej farbe by túto dámu sľubovala. Keďže princíp návratu na dohodnutú farbu ako negatívnej odpovede je v licitácii všeobecný, tak je možno lepšie nechať tento princíp ako dominantný a teda 6♥ by dámu popieralo. Potom 5NT dámu sľubuje a napríklad 6♣ by ukazovalo na srdcovú dámu a trefového kráľa.
III. 5NT – otázka na kráľov.
Otázka na kráľov je definovaná ako otázka na konkrétnych kráľov.
Príklad 4:
Príklad 5:
Kľúčová je hláška 6♥. Malo by platiť, že takáto hláška ukazuje záujem o hodnoty v tejto farbe. East, ktorý má ♥K, licituje veľký slem a West potom ľahko naráta 13 zdvihov a volí 7nt ako bezpečnejší a lepší záväzok.
IV. 5NT – druhotný význam otázky na kráľov.
Otázka na kráľov nesie so sebou skrytú informáciu. Touto informáciou je nepriamy oznam, že po predchádzajúcej otázke na esá linka disponuje všetkými kľúčovými hodnotami, čiže štyri esá, tromfového kráľa a dámu. Je to celkom logické, lebo však bez všetkých týchto hodnôt je otázka na kráľov – táto otázka smeruje ku veľkému slemu – nezmyselná.
To znamená, že ak má odpovedajúci po 5nt nejaké nevylicitované rezervy, napríklad zdroj zdvihov v bočnej farbe, povedzme farbu typu KQJxxx, o ktorej partner nevie alebo nevie o jej kompletnosti, tak v takomto prípade môže odpovedajúci vynechať odpoveď na kráľov a licitovať veľký slem priamo. Otázku na kráľov teda možno pokladať aj za invit na veľký slem v prípade, že partner má zdroj zdvihov.
Z uvedeného vyplýva, že 5NT by sa malo licitovať vždy, keď má linka všetky kľúčové hodnoty. Dôvod je stále ten istý: partner môže mať nevylicitované rezervy. Výnimky (ako v bridži vždy) samozrejme existujú, napríklad vtedy, keď je zrejmé, že nádej na veľký slem je mizivá a zároveň hrozí, že partner by si mohol zhodnotiť list, ktorý pre veľký slem nebude vhodný. Každopádne však rýchly a prchký skok na malý slem je v podstate zlozvyk a zvyčajne je spôsobený entuziasmom vyplývajúcim zo slemového nadšenia.
IV. Kedy (ne)licitujeme Blackwood?
Samozrejme, keď máme dôvody hrať slem. Ale to nie je postačujúci argument. Existujú rozdania pre ktoré to platí a zároveň sa Blackwoodu treba vyhnúť. O aké rozdanie ide?
- Ak napríklad nemáme kontrolu v nejakej farbe, máme povedzme niečo takéhoto: ♠108♥KQ1097♦AKJ54♣A. S týmto listom môžeme vydať dva pikové zdvihy a to, či máme na linke pikovú kontrolu je vlastne životne dôležité.
- Ak napríklad máme v niektorej farbe šikén, máme povedzme ♠KQJ954 ♥AK65 ♦- ♣ KQx. Dohodli sme si s partnerom po povzbudivej licitácii piky, na slem nám stačí jedno čierne eso, ale keď skúsime RKCB a partner jedno eso ohlási, tak nebudeme vedieť, či nemá nebodaj eso kárové.
- Ak napríklad máme slabú tromfovú farbu a nevieme o kvalite tromfového fitu u partnera.
- A hlavne vtedy nie, keď nevieme, či tam slem je alebo nie je. Bridž je hra, v ktorej do rozhodovania máme zapojiť aj partnera. Preto ak je to možné, tak vhodným licitom vyzveme partnera, aby sa ku slemovým možnostiam vyjadril. Takýmto vhodným nástrojom je napríklad licit kontrol vo farbe, čo je ukážkou záujmu o slem. Partner potom môže prebrať iniciatívu, ak má dodatočné rezervy alebo slem odmietnuť, ak rezervy nemá. Licit kontrol sa pritom dá vhodne kombinovať s Blackwoodom, dokonca sa dá povedať, že je to často najúčinnejšia metóda.
V. Dôsledky nelicitovania Blackwooda
Úvahy podľa IV majú silné nepriame dôsledky. Ak nepoužijeme v niektorých sledoch Blackwooda, tak tým odovzdávame partnerovu určitú informáciu a očakávame, že sa bude podľa nej konať.
Príklad 6:
legenda: 1) je limitné zvýšenie
2) sú cuebidy (kontroly)
aký list ukazuje South a čo očakáva od partnera? South by mohol mať napríklad čosi takéhoto ♠AKQ83 ♥K3 ♦AKQ4 ♣84 a nepochybným zmyslom tejto licitácie je výzva ku partnerovi, aby s trefovou kontrolou (esom, singlom či kráľom) licitoval pikový slem.
Veľmi podobný význam má aj táto licitácia:
Tentoraz síce West nelicitoval trefy, ale z licitácie linky NS vyplýva, že trefy ešte neboli ponúknuté ako kontrola a teda význam tejto hlášky je rovnaký ako predtým: je to nepriama otázka na trefovú kontrolu.
Príklad 7:
O čo ide v nasledujúcej licitácii? North najprv zalicitoval 4♥ ako stop licit ( podotknem, že 4 srdcia v takýchto sledoch je slabá hláška, skôr blok, licituje sa bežne so 6-9 bodmi a rozlohovým listom bez obranných zdvihov) a ak South pokračuje ďalej, tak musí mať naozaj výnimočný list. Čo však od Northu chce? Je zrejmé, že South síce má skvelý list, ale zároveň má niekde problém. Kde? V trefoch, v kárach či v pikoch? Nie, jediný logický záver je ten, že problém je v srdciach. South môže mať ♠ AKQ6 ♥ Q8762 ♦AK85 ♣ — a obáva sa o kvalitu tromfov. Z uvedeného zároveň vidieť, že North na zvýšenie na slem veľa nepotrebuje. Nie je dôležité, koľko má bodov. Nie je dôležité, či má alebo nemá eso. Rozhoduje len kvalita jeho tromfov. Ak má napríklad ♠54 ♥K10543 ♦2 ♣Q9863, tak môže licitovať 6♥, ale ak má ♠ 54 ♥J9543 ♦2 ♣ AQ986, čo je lepší, tak musí povedať 5♥, lebo jeho list na slem nestačí. Rovnako vidieť, že situáciu by neriešil ani Blackwood, lebo z oboma listami je odpoveď na RKCB rovnaká.
Z týchto dvoch príkladov vidieť, že dobrovoľný licit dohodnutej drahej (platí to len pre drahú farbu) farby na piatom stupni má kontextový význam: môže sa pýtať na kontrolu nelicitovanej farby ale môže sa pýtať aj na kvalitu tromfovej farby. Okolnosti, za ktorých bola táto hláška použitá, by mali určiť, o čo v danom prípade ide.
VI. Iné prípady
Blackwood otvára ešte nemálo teoretických otázok, ktoré len spomeniem:
- licitácia po zásahu súperov po licite 4nt (napríklad DOPI, kontra s nepárnym počtom es, pas s párnym počtom)
- Gerber v slede 1nt-4trefy
- 0314 alebo 1430 a prečo?
- čo je dohodnutá farba, ak táto farba nebola dohodnutá explicitným potvrdením
- kedy sú 4nt kvalitatívny invit a nie RKCB
- kedy sú 4NT otázka len na 4esá
- tzv. exclusive Blackwood, 4čiže otázka na esá s vylúčením niektorej farby
- a ešte zopár iných, špeciálnejších, ktoré presahujú potreby amatérskeho hráča a sú často nebezpečnejšie než užitočné, lebo majú nízku frekvenciu, často sa zabúdajú niektorým z partnerov a tak môžu pôsobiť kontraverzne :).
VII. Niekoľko dôležitých poznámok.
- Ak partner použije Blackwooda, tak on zodpovedá za výber záväzku, on je ten, kto licitáciu riadi. Jeho výber záväzku by nemal partner opravovať mimo naozaj výnimočných prípadov – napríklad dôležitý šikén v liste, o ktorom partner nevie. Zároveň sa treba vyhnúť situácii zvanej hesitation Blackwood (napr. 1♥-4♥-4nt-5♦- potom po 20-30 sekundách myslenia 5♥-6♥), ktorá do etického bridžu nepatrí.
- Ak však naša odpoveď bola dvojznačná a máme nie jedno, ale štyri esá, tak máme nepopierateľné právo nepasovať partnerovu stopku na piatom stupni. To isté podľa mňa platí aj o dvojznačnej odpovedi 0 alebo 3 esá (to však niektoré autority spochybňujú).
- Napriek rôznym dohodám sa niekedy môžeme ocitnúť v gambling situácii, čiže nemáme kontrolu v nejakej farbe a tak sa musíme rozhodnúť štatisticky. Napríklad partner otvorí 1♥, súper zasiahne 3♠ a my máme: ♠3 ♥AQ95 ♦63 ♣AKJ874. Čo teraz? Zásah nás pripravil o licitačný priestor, nevieme ukázať trefy a aj dohodnúť srdcia. Najlepšie za tejto situácie je zalicitovať 4NT aj napriek tomu, že nemáme károvú kontrolu.
- Tento bod sa nebude týkať priamo RKCB, ale licitácii kontrol a jednej kľúčovej dohody týkajúcej sa spolupráce pri zisťovaní spoločnej slemovej rezervy. Predstavme si takýto licit:
West ukázal chuť hrať slem cuebidom 4♣, East cuebidol 4♦. Ukázal East chuť hrať slem? Odpoveď znie nie, lebo cuebid pod úrovňou hry je v podstate (až na malé výnimky) povinný. Len dobrovoľný cuebid – v tomto prípade nad úrovňou hry – ukáže, že aj East má chuť hrať slem (po partnerovej výzve).
VIII. Záver.
Článok skúša ukázať, že aj taká „jednoduchá a obecne“ známa konvencia ako je otázka na esá zvaná Blackwood alebo RKCB má v sebe mnoho dodatočných možností ako aj potenciálnych zádrhelov, ktoré by si mali partneri v záujme lepšej hry medzi sebou ujasniť.
Spracované voľne podľa E. Rodwella: Roman Key Card Blackwood, M. Lawrence: Tips on bidding a E. Rodwella&AudreyGrant: 2 over 1 Game Force.
Autor: Edo Velecký
Celkom prečítané 292 krát.
