Štandard: licitácia v druhom kole, úvod

Skutočnosť, že partneri sa v systéme 2/1 GF licitom podľa konvencie 2/1 GF zaviazali ku hre, ovplyvňuje v niektorých, aj keď nie vo všetkých situáciách, výber rebidov otvárajúceho. Hlavný rozdiel medzi rebidmi otvárajúceho hrajúceho systémom 2/1 a hrajúceho štandardnými metódami je v tom, že po odpovedajúcej dražbe 2/1 už nie je potrebné skočiť so silným listom. Tento dôsledok bol už viackrát spomenutý, ale teraz si skúsime podrobnejšie ukázať na teoretické a taktické dôsledky tejto konvencie.

Skúsme si v dlhšej úvahe povedať, prečo je to dôležité. Bridž je tzv. bidding game, čiže hra, v ktorej sa rozhoduje v licitácii (nie že by card play nebola dôležitá, ale zásadný rozdiel tvorí zvyčajne licitácia). Problém vzniká preto, že pre licitáciu máme k dispozícii obmedzený respektíve nedostatočný licitačný priestor. Hypoteticky možno povedať, že keby licitačný priestor bol neobmedzený alebo povedzme aspoň dvojnásobný, tak by sme mali v licitácii oveľa väčšie šance vylicitovať správny záväzok. Keďže je licitačného priestoru nedostatok, tak o licitačný priestor prebieha v bridži neustály boj s dvomi základnými cieľmi:

1. získať licitačný priestor pre našu linku
2. obmedziť licitačný priestor pre súperov

Každá naša aktívna hláška plní cieľ 1 a aj cieľ 2 (cieľ 2 samozrejme plníme podstatne lepšie blokujúcimi hláškami). Výhodou 2/1 GF je, že konvencia 2/1 GF svojím princípom GF vlastne získava licitačný priestor a tak zmierňuje tlak na otvárajúceho a odpovedajúceho, ktorí sa vďaka princípu 2/1 GF menej znepokojujú tým aký VYSOKÝ a KTORÝ záväzok budú hrať. Je to dané tým, že ako VYSOKO už bolo čiastočne zodpovedané (partneri NESMÚ pasovať čiastočný záväzok) a tak sa otvárajúci aj odpovedajúci môžu pri výbere rebidu sústrediť na KTORÝ (I. hru alebo slem, II. ktorý celoherný, v drahej alebo lacnej farbe alebo beztromfový) záväzok.

Keď sa nájde osemkartová alebo dlhšia zhoda v drahej farba, málokedy je potrebné uvažovať o ďalšej farbe.(výnimka). Ak teda niektorý z hráčov zvýši partnerovu drahú farbu, tromfová farba je dohodnutá a zvyšok dražby sa môže zamerať na to, či je dostatok dodatočnej sily na slem. Následné dražby v inej farbe sú skúmaním slemov, o čom budeme diskutovať neskôr.
Situácia nie je taká jednoznačná, keď partnerstvo našlo osemkartový alebo dlhší fit v lacnej farbe. Pokiaľ partneri nemajú dostatok dodatočnej sily, aby sa mohlo uvažovať o sleme v lacnej farbe, tak nastupuje alternatíva v podobe 3NT alebo hry v lacnej farbe. Z toho vyplýva, že zvýšenie partnerovej lacnej farby na rozdiel od podobnej situácie v drahej farbe nemusí nevyhnutne vyriešiť otázku AKÝ záväzok sa bude hrať.

Následné ponuky pod hrou sú preto neraz nejednoznačné. Môžu byť predohrou k dosiahnutiu 3NT alebo môžu byť aj pokusom o slem. Kým sa to nevyjasní, je najlepšie predpokladať, že partneri stále hľadajú len svoju najlepšiu hru.

Aj keď to z textu priamo nevyplýva, tak toto tzv. hľadanie, čiže tzv. rebidy sú najdôležitejšia a najnáročnejšia časť licitácie. Je v zásade jednoduché rozhodnúť sa a zalicitovať otvorenie rovnako ako nie je zvyčajne náročné zvoliť odpoveď (vrátane odpovede 2/1 GF) na toto otvorenie. Ale rebid otvárajúceho a odpovedajúceho v ďalšom licitačnom kole je často problém, neraz problém náročný. Mnoho hráčov – nielen v systéme 2/1 GF, ale aj v iných prirodzených systémoch ako Sayc a v zásade v mnohých iných systémoch sa tejto strednej fáze licitácie vyhýba, ba dokonca existujú “licitačné” systémy, ktoré túto fázu vôbec neriešia. A to už nehovorím o tom, že je veľa hráčov, ktorí túto fázu radšej preskočia, lebo

• “otravuje” ich vymieňať si informácie s partnerom, sú zameraní na card play a licit je pre nich záťaž
• veria svojim rozhodnutiam, svojej intuícii a nie rozhodnutiam partnera
• súper môže získať informácie, ktoré mu pomôžu pri obrane (čo je ako pravda, tak aj často výhovorka)

To všetko môže byť, ale stále platí, že stredná fáza licitácie je v bridži najdôležitejšia oblasť, lebo v nej riešime skutočné ohľadom výsledku rozhodujúce licitačné problémy. Strednej fáze licitácie sa samozrejme možno vyhnúť aj v systéme 2/1 GF a hrať bridž bez nej, systémom od buka do buka. V každom dobrom systéme je to však základ licitácie a tak je to aj v našom slovenskom štandarde.

Teraz si stanovíme základné priority pre rebidy zahájiteľa:



Z uvedených bodov I. až IV. je zrejmé, že cieľom otvárajúceho má byť popísať svoju rozlohu, čo najviac kariet z nej, pričom fit v partnerovej farbe má najväčšiu prioritu. Určenie poradia priorít je pomerne striktné a nie je vhodné ho ignorovať. Konkrétnejším príkladom sa budeme venovať v náväzných textoch tejto kapitoly.

O výnimkách. Občas je možné vziať 9 zdvihov v beztromfovej hre a nie je možné vziať 10 zdvihov v drahej hre napriek osemkartovej zhode v drahej farbe. Občas je možné vziať viac zdvihov v inej farbe na zhode 4-4 alebo 5-3. Tieto výnimky však budeme teraz ignorovať. návrat do hlavného textu..