Štandard: slemová licitácia, figúrové body I.

Pripomeňme si, že v systéme 2/1 GF úvodná odpoveď forsuje do hry. Aký má táto odpoveď súvis so slemovou licitáciou? Výhoda tejto odpovede je mimo iného v tom, že forsingom do hry sa získava licitačný priestor, ktorý by sa stratil ako by sme nehrali princíp 2/1 GF a museli by sme ešte inú hlášku použiť na forsovanie do hry. Získaný licitačný priesto môžeme použiť na rozhodovanie nielen o tom, aký záväzok (farebný alebo beztromfový) budeme hrať ale aj o tom, či budeme hrať “len” hru alebo skúsime vylicitovať slem.

Základné predpoklady pre slemovú licitáciu

Do úvahy treba zobrať nasledovné faktory:

Figúrové body

Učebnice pre začiatočníkov uvádzajú, že na malý slem treba mať 32-33 bodov a na veľký slem 36-37 bodov. Téma figúrových bodov je relatívne obsiahla a zároveň aj trochu podceňovaná, čo povedzme dokladuje kniha Points Schmoints populárneho licitačného teoretika Marty Bergena. Mottom knihy je nasledujúci slogan slávneho Terenca Reesa:


Aby hráčov donútili brať do úvahy rozlohu, tak bridžoví teoretici vyvinuli povedľa počítania bodov aj dodatočné pravidlo nazývané rule of 20.


Agresívnejší hráči hrajú pravidlo 19 alebo aj (už extrémne) pravidlo 18, čiže otvoria licitáciu, ak súčet bodov a počet kariet dosahuje uvedený počet. Pravidlá sa dajú nastaviť ešte aj podľa stavu hier a pozície u stolíka, čo situáciu ďalej komplikuje. Dôležitý je však tento poznatok:


Je potom logické, že hráči sa snažia získať výhodu otvorenia mnohými spôsobmi. Ak sme u počítania bodov, tak za starých čias platilo, že otvorenie 1NT (silný variant) bolo v rozpätí 16-18 bodov. Moderný bridž však výrazne uprednostňuje otvorenie v rozpätí 15-17 bodov, ktoré je výrazne frekventovanejšie (15 bodov dostanete temer 3 krát častejšie ako 18 bodov). Niektorí si do otvorenia započítajú aj tzv. dĺžkové body, čiže otvoria niekedy 1NT s 13 bodmi a povedzme slušným lacným 6listom. Avšak existujú aj licitačné “konzervy”, ktoré otvoria 1NT s perfektnými 18bodmi s odvolaním na rozlohu 4333. Spektrum je teda široké…

8 Vráťme sa ale späť ku počítaniu bodov a pravidlu Terenca Reesa. Toto pravidlo je v poriadku, ale zároveň má niekedy negatívny dôsledok v tom zmysle, že hráči ako keby niekedy prestali uvažovať o doporučených bodových limitoch na splnenie záväzku. Pritom práve prvotný odhad bodovej sily na linke by mal byť kľúčom k tomu ako sa vedie licitácia. Ergo, ak odhadujeme, že máme na linke cca 22 bodov, tak vedieme licitáciu ku čiastočnému záväzku a nie ku hre, ak máme na linke cca 28 bodov, tak pokiaľ nemáme dobré dodatočné dôvody, tak netlačíme licitáciu do slemu a ak máme na linke povedzme 32 bodov a vyvážené rozlohy, tak nenakopneme veľký slem. Platí teda aj negácia Reesovho pravidla:

Licitácia beztromfových slemov na základe počítanie bodov

Beztromfové slemy sú typicke licitované ako kvantitatívne manéver na základe kombinovanej sily oboch hráčov vo vysokých kartách. Potom ako jeden z hráčov ohlási vyvážený alebo semi vyvážený list s určitou bodovou silou, pridá druhý hráč k jeho bodovej sile svoje body a rozhodne sa, či je bodov na linke dosť na hranie slemu.

Otvorenie 1♦ ukazuje 11 a viac bodov, trojlist káro. Po odpovedi 2♣ rebid 2nt ukazuje 11-14 bodov, popiera drahý 4list, popiera kárový 5list a popiera trefový 4list. Rozloha zahájiteľa je teda temer iste 4333 so 4listom káro. Z tohto dôvodu na slem linka potrebuje aby zahájiteľ nebol minimálny a tak opatrné 4nt sú na mieste. Skok na 4NT po predošlej beztromfovej hláške nie je Blackwood, ale tzv. kvantitatívny invit. Takto sa partner pýta na silu listu zahájiteľa, pričom sa pýta na silu listu v už oznámených 11-14 bodov, v tzv. okne, ktoré už zahájiteľ oznámil. Partner teda neočakáva od zahájiteľa 15 alebo 16 bodov,lebo vie, že toľko bodov nemôže mať. Ale očakáva, že s maximom v tzv. okne, čiže s 13-14 bodmi zalicituje slem, kým naopak, s minimom, s 11-12 bodmi, napríklad bez pikovej dámy, zapasuje.

V beztromfovej licitácii zvyčajne rozhoduje počet bodov, ale aj dĺžka farieb môže hrať svoju úlohu. Preto je vhodné pri úvahách o beztromfovom sleme pridať ku figúrovým bodom aj tzv. dĺžkové body, čiže jeden za 5list, 2 body za 6list a tak ďalej.

Toto je podobný príklad ako predtým, akurát obaja hráči si započítali dĺžkové body. Všimnite si, že ak by West mal miesto ♣K len ♣Q, tak by invit pasoval a niektorý hráči by takýto list ani neotvorili. Takto však linka vylicitovala vyborný slem na 31 figúrových bodoch, čím potvrdila, že 5listy sú pri takýchto kartách veľmi užitočné a aj naše predtým uvedené pravidlo, ktoré teraz príhodne zopakujeme:



Nasledovný príklad rozširuje význam rebidu 2NT zahájiteľa a robí ho dvojznačný. princípu.
Ak má zahájiteľ 18-19 bodov vo vyváženej rozlohe a partner zalicituje po jeho otvorení 2/1 GF, tak je zbytočné skočiť na hru, napríklad na 3nt. Preto je zvykom používať rebid 2nt ako dvojznačný v zmysle uvedenom v príklade vyššie. Dôležité je, že partner zahájiteľa uvažuje s tým, že zahájiteľ má 11-14 bodov. Ak má teda zahájiteľ 18-19 bodov, tak je povinný urobiť akciu naviac, v licitácii ešte niečo pridať. V toto prípade teda nelicituje 6nt, ale veľký slem, 7nt.


V tomto príklade má zahájiteľ zase 18-19 bodov a po odpovedi 2/1GF teda licituje dvojznačné 2nt. Partner navrhol hrať 3nt. Licit 3nt neforsuje, nie je to ani invit. Stále však platí povinnosť zahájiteľa ukázať jeho silný list, čiže teraz pre zmenu od invituje hláškou 4nt. Táto hláška testuje silu odpovedajúceho, ktorá sa môže pohybovať medzi 12-17 bodmi, čo tvorí teraz už predtým spomínané okno a posudzuje sa, či dotyčný list je v tomto okne minimálny alebo maximálny. 15 bodov (započítavame aj tzv. dĺžkový bod) je maximum a odpovedajúci teda listuje 6nt.

Téme sa budeme ešte venovať.