Tibor Menyhért na svojom webe v článku Nezmeníme spôsob organizácie družstevných turnajov? (len malilinká poznámka k názvu: nepodporujem presadzovanie termínu družstevné zápasy, len citujem originálny názov) sa dotýka viacerych problémov, pričom sa v zásade skôr okrajovo venuje aj otázke nominácie reprezentačného družstva. Napriek tomu mám k tejto téme a ku bodom, ktoré odzneli už viackrát ako kapitán reprezentácie z posledných rokov jeden významný, podľa môjho názoru ústretový návrh pre skupinu potenciálnych nespokojencov so súčasným systémom, ktorí zároveň majú ambíciu reprezentovať.
Najprv si pripomeňme fakty. Reprezentácia tvorí naše najsilnejšie spojenie so svetovým bridžom. Súčasné vedenie SBZ pokladá za nutné toto spojenie udržiavať a keďže je pre tento cieľ schopné získať finančné prostriedky zo štátnych a aj súkromných zdrojov, tak slovenskí hráči majú možnosť zúčastniť sa špičkových súťaží za znesiteľných vlastných nákladov.
Právo vyberať reprezentáciu Slovenska má kapitán víťazného družstva posledného ligového ročníka. Tento systém vznikol preto, lebo sa (podľa mňa) právom a na základe exaktnej negatívnej skúsenosti s iným systémom usúdilo, že iné systémy nielen pravdepodobne neprinesú iné výsledky, ale čo je skutočne dôležité je to, že žiaľ hrozí ich krach a že teda musíme reprezentáciu vyberať na základe jedinej súťaže, ktorú s veľkou istotou udržíme ako funkčnú.
Kým predložím svoju ponuke, tak sa ešte - a to otvorene -vyjadrím ku niektorým iritujúcim poznámkam v texte T. Menyhérta. Tibor píše, že vzhľadom na súčasný systém víťaz prvej ligy berie všetko. Poopravím: áno, víťaz prvej ligy teoreticky môže zobrať všetko a je to plne v súlade s našimi pravidlami. Ale dodám, že na olympiádu do Pekingu alebo do Mercinu boli poslaní hráči, ktorí neboli členmi víťazného prvoligového družstva. Boli tam poslaní preto, lebo svojou dlhoročnou prácou pre slovenský bridž si podľa môjho názoru zaslúžili takúto odmenu.
Cesta "zásluh" je teda jedna cesta sa dostať do reprezentácie. Táto možnosť je však logicky limitovaná ohľadom frekvencie jej využitia, bola prakticky už vyčerpaná a tak najlepšia cesta ako sa dostať do reprezentácie, je chodiť na kvalitné zahraničné súťaže (ale prosím pekne, na naozaj kvalitné súťaže), získavať na týchto súťažiach nové skúsenosti, snažiť sa stabilizovať svoju hru a postupne mať aj relevantné výsledky. Mimochodom, to podľa môjho názoru nerobí mimo členov víťazného ligového družstva v podstate nikto a je to občas dokonca tak, že existujú finačné zdroje na súťaž (povedzme Pula), ale nieto hráčov, ktorý by ich využili. Nuž ale prosím, beriem na vedomie, že aj za tejto situácie existujú hráči, ktorí si myslia, že by to mohli z reprezentáciou skúsiť a že by mali dostať šancu. Dodám, že je to celkom prirodzené snaženie. Týmto hráčom je určená moja ponuka.
Pred definíciou ponuky ešte zopakujem, že družstvo, ktoré je na nejakú súťaž nominované kapitánom reprezentácie, má neotrasiteľné právo sa tejto súťaže zúčasťniť a akékoľvek poznámky ohľadom tohto práva sú nerelevantné. Zároveň ale pre každé mnou nominované družstvo platí podmienka, že musí byť ochotné zohrať zápas proti ľubovoľnému družstvu, ktoré ho vyzve na obhajobu práva reprezentovať na danej súťaži a ak tento zápas prehrá, tak právo reprezentovať prechádza na víťazné družstvo. A i pre toto víťazné družstvo platia podobné pravidlá, aj toto družstvo je povinné následne prijať takúto výzvu, pričom takáto výzva môže prísť aj od porazeného družstva. Aby tých výziev nebola priveľa (ono ich asi veľa nebude, ale nejaké obmedzenie potrebujeme), tak možno od prijatia nominácie a do začatia súťaže hrať maximálne jeden vyzývací zápas mesačne, pričom potenciálni vyzývatelia prichádzajú na rad podľa časového poradia vzniku ich výziev.
Toľko teda základná myšlienka, ktorá ponúka pre nespokojencov dodatočnú možnosť ako sa dostať do reprezentácie. Nemusíte vyhrať ligu. Nemusite sa trepať niekde do Puli. Stačí vyhrať jeden zápas.
Teraz ešte technické otázky ku samotnému zápasu:
- organizátorom zápasu je SBZ
- miesto konania volí nominované družstvo (jediná výhoda nominovaného družstva)
- hrá sa 5x20 rozdaní podľa propozícii slovenskej ligy
- o víťazovi rozhodne rozdiel v imp, ak je nulový, tak sa hrajú ďalšie 4 rozdania až do rozhodnutia.
- porazené družstvo hradí všetky náklady víťazného družstva a náklady SBZ, pričom výšku týchto oboch nákladov určí podľa predložených dokladov a bežných zvyklostí v rámci SBZ organizátor súťaže
- porazené družstvo zaplatí za každý imp rozdielu v skóre sankciu 10 Euro
- pred začatím zápasu zložia obe družstvá u organizátora kauciu 1000 Euro.
- ostatné detaily sú vecou dohody medzi organizátorom súťaže a jej účastníkmi
Zároveň oznamujem, že na ME v Poznani bolo nominované družstvo v zložení Henc-Velecký, Kemeňová-Tomčáni. Keďže ME začínajú tento mesiac, tak šancu na vyzývací zápas dostane len jedno družstvo (prvé, ktoré sa s touto výzvou obráti na mňa) a ak toto družstvo zápas vyhrá, tak je už istým účastníkom ME, lebo viac zápasov zohrať za mesiac nie je potrebné.
Ku celej koncepcii musím ešte dodať, že je síce obrazom kolektívnej vôle víťazného ligového družstva, ale že zároveň platí, že tento koncept nebol schválený P-SBZ. Avšak predpokladám a dúfam, že pokiaľ by došlo ku prijatiu tejto ponuky, tak P-SBZ takúto akciu len uvíta, lebo zvyšuje atraktivitu našej bridžovej scény a dodáva do nej príslušnú dávku otvoreného adrenalínového zápolenia miesto pozabučkového frflania.
|
Komentár
V uvedenom texte jednoznačne akceptujem súčasný spôsob kvalifikácie do reprezentácie, hoci s ním celkom nesúhlasím. Doteraz sme podľa mňa mali šťastie, že vyhralo družstvo vedené Edom Veleckým a až na drobné výhrady voči nomináciám, by som s jeho právomocou doteraz hráčov nominoval rovnako, akurát by som na niektoré podujatia miesto 4 členného družstva poslal 6 členné i keď si uvedomujem, že napríklad Peking by možno dopadol lepšie, ak by tam boli v open kategórii iba dva páry a nie jeden.
Áno, rok v ktorom sa konal Peking bol výnimočný, lebo vtedy sme sa zúčastnili 3 významných podujatí a vtedy sa naozaj stalo, že víťaz kvalifikácie prepustil 4 miestenky do Pekingu druhému družstvu v poradí a keďže zväz dostal lukratívnu ponuku do Mersinu, tak tretie družstvo z kvalifikácie vycestovalo aj tam. Bohužiaľ sme sa v družstvách neumiestnili najlepšie a možno aj preto už SBZ podobnú ponuku od Turkov nedostali. Inak v párovom turnaji sme sa s Martinom Klimčíkom umiestnili slušne a Ljuba s Lojzom v jednom so sprievodných párových turnajov skončili na treťom mieste.
Súčasný spôsob kvalifikácie zatiaľ vďakabohu fungoval, ale keď si predstavím, že Légia Košice zakopne a v semifinále či finále prehrá, tak hoci mám k hráčom RIP a snáď i Topočiancom ľudsky bližšie než k Légii, tak si neviem predstaviť, že by nás jedno či druhé družstvo mohlo reprezentovať.
To isté však platí, aj keby sa do finále prebojovala Cassovia.
V reprezentčnom hokeji je opačný extrém ako v reprezentčnom bridži. V reprezentácii veľmi často nehrá jediný hráč víťaza ligy.
Ja si jednoducho myslím, že na repre podujatia by malo ísť 6 členné družstvo a mali by dostať príležitosť aj iní, prirodzene za nejakých jasne a objektívne stanovených podmienok.
Majstrovstvá Európy v Poznani sú otvorené, takže uvedenú Edovu výzvu by mohlo prijať i družstvo v ktorom bude jeden člen SBZ a nejakí síce špičkoví hráči, ktorí sa nekvalifikovali vo vlastnom zväze. Myslím, že to nie je najlepší nápad.
P.S. Na uvedený článok som Eda upozornil sám, išlo mi v ňom v prvom rade o to, či by sme naše družstevné súťaže neorganizovali nejako podobne ako to bolo v Bone alebo ako to býva v Pule. Takže určite pozabučky nič nerobím a nemienim robiť.
O problémoch i pseudoproblémoc h by sme mali diskutovať otvorene a nie v krčme pri pive. Takže, ak moja reakcia postavila Eda do nejakého zlého svetla, tak sa ospravedlňujem. Obaja sme dosť tvrdohlaví, ale keď sa nazbierajú dostatočné argumenty, jeden i druhý vieme ustúpiť.
Ponuka dalej plati aj pre hry malych federacii v San Marine. Tam sice este nominacia nebola urobena, ale bude urobena v priebehu jula a vyzyvatelia budu mat dostatok casu na rozmyslenie. Prosim, kazdy ma sancu a mozete si to dokonca premysliet vopred.
Lepsi a objektivnejsi sposob ako ukazat kvalitu, asi neexistuje. Potencialni kandidati maju sancu ziskat nominaciu pocas uplne standardneho zapasu. Da sa to urobit este nejako lepsie? Ako?
Luxus družstevných zápasov si môžu dovoliť zväzy, kde je tak početná členská základňa a hlavne tak široká a vyrovnaná špička, že hoci vyhrá hociktoré družstvo, tak to bude určite silné družstvo. Moja predstava je hrať kvalifikáciu párov. Predstavme si modelový príklad, majme 6 družstiev A, B, C, D, E, F. Páry označme podľa výkonnosti 1 až 12, v družstve A je pár 1 a 7, B 2 a 12, C 3 a 11, D 4 a 10, E 5 a 9, F 6 a 8. Je zrejmé, že súťaž každý s každým, či každý s každým a potom prvé štyri KO s veľkou pravdepodobnosť ou vyhrá družstvo A. Správne by však bolo nominovať páry 1 a 2, za predpokladu, že sa navzájom nebudú hrýzť. Ak by sa dali nominovať 3 páry, tak by možno mali byť nominované 1 a 7 a pár 2. Prvé dva na základe toho, že ich družstvo vyhralo a 2 na základe najlepšieho butlera, či nejakých iných kritérií. To po čom volám je jednoducho širší reprezentačný výber, práca s týmto výberom, atď. atp. Verím však, že Edo má dosť práce zmenežovať svoje družstvo a pracovať ešte s ďalšími tromi pármi by už jednoducho nezvládal.
Takže hoci som túto tému v podstate nechtiac znovu otvoril, nechajme to zatiaľ tak, keď však jedného dňa ligu vyhrá "nesprávne" družstvo, som zvedavý, ako sa v povinnostiach kapitána reprezentácie bude plácať jeho kapitán.
O toto nam ide Tibor. Cize je to v podstate velmi jednoduche. Netreba namietat, ze Poznan je transnacionalna sutaz alebo ze mozno ine zakladne sposoby kvalifikacie su lepsie (kvalifikacia parov nou podla mojho nazoru urcite nie je). To su nezaujimave otazky netykajuce sa zakladu problemu. Ponukame nespokojencom moznost ukazat charakter a vyzvat reprezentantov na zapas. Alebo nevyzvat, ale potom si odpustit aj reci pozabucky.
RSS informačný kanál komentárov k tomuto článku.