Milénium databázy SBZ a problémové body
Klasifikačného poriadku
Tibor Menyhért
So záujmom som si prečítal článok Eda Veleckého z príležitosti
1000 identifikačného čísla turnaja v databáze Slovenského bridžového
zväzu. V prvom rade by som sa mu chcel poďakovať za kvantum práce,
ktoré pri programovaní databázy a pri jej údržbe vykonal.
S väčšinou tvrdení článku môžem vrelo súhlasiť, o niektorých by
sa dalo diskutovať a prirodzene, že s niečim aj nesúhlasím. Zameriam
sa len na koniec článku, kde Edo spomenul niektoré podľa neho
problematické body Klasifikačného poriadku.
Kurzívou sú označené pasáže z pôvodného textu.
Najprv sa zmienim o pozitívach. Na rozdiel od rokov pred rokom
2007 súčasné rebríčky lepšie odzrkadľujú výkonnosť jednotlivých
hráčov. Na čele rebríčkov sú totiž prevažne hráči, ktorí vyhrávajú
domáce a zahraničné súťaže a nie ako predtým hráči, ktorí dominovali
v klubových alebo lokálnych akciách. Dosiahlo sa ako to zmenami
kvalifikačného poriadku, tak úlohu zohral aj čas, ktorý od roku 2007
uplynul. Kým pred rokom 2007 bolo poradie našich hráčov niekedy až
úsmevné, dnes ho môžem nazvať rešpektované.
Súhlasím, pričom by však k utraseniu poradia podľa reálnej
výkonnosti vo väčšine prípadov došlo aj bez zmien klasifikačného
poriadku, ale napríklad Edo by bol podľa pôvodných pravidiel stále
iba kandidátom majstra, pričom bezosporu patrí k našej špičke a titul
národného majstra mu patrí oprávnene. Jeho 4. VT v roku 2007 však
nebola dôsledkom zlého klasifikačného poriadku, ale tým, že v rokoch
2003 až 2005 neodohral na Slovensku jediný bridžový turnaj a pokiaľ
nejaké odohral v zahraničí, tak ho administrátorovi MB nenahlásil. KP
sme prirodzene neupravili kvôli Edovi, ale preto, lebo aj iní výrazne
výkonnejší hráči, ktorí nemali a nemajú možnosť hrávať v kluboch by
na vyššie výkonnostné triedy nikdy nedosiahli, alebo až po predlhých
rokoch hrania. Napr. Kvoček by mal ešte len II. výkonnostnú triedu,
Mokráň by bol iba kandidátom majstra, ...
Za pozitívum treba pokladať, že až na niektoré výnimky pozeráme
na súťaže jednotným pohľadom. Samozrejme, v prípade potreby má
klasifikačná komisia právo súťaži prideliť iný štatút, ale dosiaľ sa
tak nestalo. Rovnakým pozitívom je zrovnoprávnenie domácich súťaží so
zahraničnými. Tretím - tentoraz pretrvávajúcim pozitívom - je
skutočnosť, že do hodnotenia sme ochotní započítať každú zahraničnú
súťaž a nerozhodujeme teda od stolíka, že niektorá áno, iná zase nie.
Vrelo súhlasím, preferovanie zahraničných turnajov pred domácimi
bolo antisystémové, niekedy postrádalo akúkoľvek logiku – napr.
stretnutie Košice-Miškovec v Košiciach strieborné MB, v Miškovci
zlaté MB (teraz sú zaň len čierne, čo je možno opačný extrém),
Majstrovstvá sveta juniorov v Piešťanoch – strieborné MB.
Niektoré body klasifikačného poriadku sú predmetom diskusií v
rámci komisie a niekedy i širšej verejnosti. Z môjho pohľadu ide o
pomerne jednoduché technické otázky (hodnotenie reprezentačných
akcií, hodnotenie simultánok), ktoré na filozofii klasifikačného
poriadku veľa nemenia, nech už sú nastavené striktnejšie alebo
optimistickejšie ako je súčasný stav.
Hoci je to technicky jednoduché, tak sme doteraz simultánky
neošetrili, respektíve ošetrili reštriktívne – pre pridelenie
MB sa berie do úvahy počet stolov v klube a nie v celej simultánke.
Pôvodné riešenie nebolo dobré: bralo sa do úvahy pre hráča lepšie
ohodnotenie majstrovskými bodmi – teda sa vyhodnotilo koľko
bodov by získal za poradie v klube a koľko za celkové poradie a hráč
získal vyšší počet bodov. Súčasné nastavenie však tiež nie je dobré,
takto nie je žiadna motivácia ani pre hráčov ani pri organizátorov
organizovať slovenské simultánky – pričom práve na Slovensku
vzhľadom na malé počty stolov v niektorých kluboch by pravidelné
hranie simultánok mohlo mať zmysel (niektorí dobrí hráči však
pokladajú simultánky za pokleslú formu bridžu).
Moja predstava je, prideľovať za slovenské simultánky strieborné
body, ak sa zúčastní aspoň 16 hráčov v celej simultánke a to na
základe celkových výsledkov a celkového poradia, ale keďže celkové
víťazstvo v simultánke nemusí byť len odrazom skvelej hry páru, ale
je skôr prejavom slabšej hry lokálneho poľa uplatniť na pridelené MB
nejaký koeficient od 0.25 po 0.75 (teda kompromis 0.5 :). Za
simultánky organizované zahraničnými subjektami prideľovať MB na
základe lokálneho poradia z globálnych výsledkov a prideliť
strieborné body, pokiaľ lokálne hralo aspoň 16 párov. Ak sa pridelia
strieborné MB, tak s koeficientom 0.5, ak čierne bez koeficientu.
Skutočným problémom klasifikácie je jej základná filozofia.
Základnou chybou bridžových klasifikačných poriadkov je ich
extenzívny charakter. Pod týmto výrazom chápem skutočnosť, že ak chce
hráč mať lepšie hodnotenie, stačí mu v podstate hrať čo najviac a tak
získa určite viac bodov ako hráč rovnakej výkonnosti hrajúci menej
turnajov.
Takto je to ale vo všetkých športoch
okrem šachu, go a podobne. Kto sa zúčastní len jediného podujatia
svetového pohára v lyžovaní, biatlone, streľbe, … aj keď ho
vyhrá, tak sa celkovo umiestní niekde na chvoste (keď sa na vec
pozeráme z pohľadu rebríčka a nie výkonnostných tried). Podobne v
tenise bude nasadený výrazne nižšie, ak sa ATP zúčastňuje sporadicky.
Kumulatívny faktor má hráčov motivovať k tomu, aby sa zúčastňovali čo
najväčšieho počtu podujatí. S pravidelným hraním by časom mala ísť aj
zvyšujúca sa herná úroveň, takže sú to spojené nádoby. Od istej
chvíle ďalšie intenzívne hranie nemá priamy vplyv na zvyšovanie
hernej úrovne a hranie voči začiatočníkom možno dokonca hráčske
návyky deformuje (?).
Alebo ináč: hráč, ktorý odohrá desať súťaží a trikrát vyhrá, má
rovnaké hodnotenie ako hráč, ktorý odohrá 100 súťaží a trikrát vyhrá.
Niektoré zväzy sa proti tomu bránia označením limitovaného počtu
súťaží, za ktoré prideľujú majstrovské body, ale to je tiež kritické
riešenie - veď prečo by mal hráč dostať majstrovské body za nejakú
priemernú domácu súťaž a nedostať za veľmi kvalitnú zahraničnú?
Vyčlenenie súťaží za ktoré sa prideľujú
MB problém nerieši, keďže by sa ľahko mohlo stať, že hráč s tými 10
súťažami vyhral práve tie nehodnotené súťaže. Ak by sme registrovali
výkony a turnaje všetkých hráčov SBZ, tak relatívnu výkonnosť by sme
mohli vyčísliť, len by bolo potrebné upraviť aj tabuľku na
prideľovanie MB.
Nemyslím si však, že takéto problémy sú v našom slovenskom
bridži riešiteľné. Riešiteľnosťou nazývam nielen tvorbu matematického
modelu, ale aj jeho implementáciu, zber údajov a prijatie modelu
hráčmi (detaily môžete vidieť v článku českého experta na bridžové
Elo, Pavla Sajalu, tu). Ak je takéto čosi nebodaj riešiteľné, tak
základ riešenia musí prísť zhora, čiže od nadnárodných organizácií
alebo veľkých zväzov, nie od trpaslíkov ako sme my. Súčasný systém
klasifikácie totiž pracuje na hornej hranici (personálnych a
odborných) možností takej malej organizácie ako je SBZ. Existujú však
aj tak problémy, ktoré možno riešiť i na našej úrovni.
Naopak v malom zväze by nebolo
problémom zaviesť ratingový systém vo forme blížiacej sa ELO systému,
keďže turnajov za 7 rokov prevádzky bolo ani nie 1000, ratingový
systém však predpokladá zaznamenanie všetkých výsledkov každého
hráča, teda aj registráciu turnajov, ktoré sme doteraz neevidovali,
keď žiaden náš hráč nedosiahol na MB a znova by museli byť evidované
jednotlivé klubové turnaje. Prezentácia turnajov na ktorej som do
polroka roku 2013 intenzívne pracoval umožňuje evidovať každý jeden
individuálny výsledok každého hráča a tak by nebol problém
implementovať nejaký ratingový systém. V súčasnosti však projekt
odpočíva, dúfam, že sa k nemu budem môcť čo najskôr vrátiť. ELO
systém však má aj isté demotivačné charakteristiky, keď začína herná
úroveň hráča upadať, tak mu začína ELO klesať, ak silný hráč hrá so
slabým hráčom, aj po zavedení opravných koeficientov ELO silného
hráča obvykle klesne, … Preto sa šachisti s vysokým ratingom
nezúčastňujú turnajov s nízkym ratingom, lebo na nich môžu rating iba
stratiť, nemôžu si ho zlepšiť a podobne by to po čase fungovalo aj v
bridži (takto to funguje napríklad na ruskom hernom servri Gambler i
iných servroch, kde hráči s vysokým ratingom nepustia k stolu hráča s
nízkym ratingom, lebo ten aj keď prehrá, rating sa mu takmer nepohne,
ale ak vyhrá, jemu výrazne stúpne a súperom výrazne klesne. Takto
postavený rating preto podporuje vznik istého kastovníctva).
Problém hromadenia bodov. Mám tým na mysli, že každý získaný
majstrovský bod má rovnakú hodnotu a nerozlišujeme, kedy bol získaný.
Teoreticky by však hodnota získaných bodov mala časom klesať a po
určitom čase by mali byť škrtnuté celkom. Tu je samozrejme viacero
možných prístupov. WBF napríklad odškrtáva z hodnoty body každý rok
15percent, čo je povedzme na môj vkus pritvrdé, ale lepšie ako len
hromadenie bodov. Samozrejme, úmerne škrtaniu musia byť nastavené
podmienky pre zisk alebo obhájenie získaných majstrovských bodov. Je
to teda nie jednoduchý problém a zdá sa mi, že presahuje ambície
súčasnej klasifikačnej komisie.
V kumulovaní bodov nevidím žiaden problém, až na WBF a EBL takmer
nikto už dosiahnuté MB neškrtá, ale inak aj škrtanie už získaných MB
je jednoduchý matematický problém, na začiatku roka sa jednoducho
súčet MB získaných pred viac než rokom prenásobí koeficientom 0.9 a
10% starých MB sme škrtli, čiže jednoročné MB majú váhu 1, 2 ročné
váhu 0.9, 3 ročné váhu 0.81 atď. Ale osobne touto cestou nechcem ísť.
Aktuálnu výkonnosť nám predsa dobre zobrazuje 12 mesačný poprípade 3
ročný rebríček.
Problém čiernych bodov. O tomto probléme najlepšie vypovie
tabuľka, ktorá riadi prideľovanie výkonnostných tried.
Problém má viacero aspektov, ale najlepšie nelogičnosť našej
tabuľky ukážem pri prechode z triedy osem do triedy deväť. Ak si
predstavíme, že hráč splnil výkonnostné požiadavky ohľadom kovových
bodov, tak stále potrebuje nahrať priemerne 1270 čiernych bodov na
splnenie tejto podmienky. Za posledných sedem rokov evidencie
majstrovských bodov nazbieral najproduktívnejší hráč košického klubu
cca 500 čiernych bodov, michalovského klubu 150 bodov. 1270 bodov
teda vyžaduje v najlepšom prípade zhruba 17-18 ročné dodatočné
usilovné hranie v Košiciach, kým v Michalovciach okolo 60 rokov a o
zvyšku Slovenska radšej pomlčím.
Zavedením prepočítaných MB žiaden problém čiernych bodov
neexistuje. Napríklad Tomčáni v roku 2010 získal 291 prepočítaných
MB, takže ak by splnil iné podmienky, pri tomto tempe prejde z triedy
8 do triedy 9 v priebehu 4 - 5 rokov. Bol to jeho najlepší rok, pri
priemernom zisku MB tam prejde do 8-10 rokov. Ale problém môžeme aj
otočiť, namiesto celkového počtu MB by v stĺpci 1 mohli byť
prepočítané body a v ostatných to čo tam je aj teraz, na triedu
veľmajster treba 500 kovových z toho 175 zlatých MB, to predstavuje
975+1050 prepočítaných bodov, takže do prvého stĺpca by sme mohli dať
namiesto terajších 2500 celkových bodov, 3000 prepočítaných bodov a
je na hráčovi, či chodí do klubu a získa chýbajúcich 975 bodov v
čiernych a internetových bodoch, alebo na to pôjdu nejaké kovové body
(hoci by sa číslo v prvom stĺpci zvýšilo, požadovaný počet
nekovových bodov by sa znížil z 2000 na 975 a podobne by sme mohli
postupovať pri všetkých triedach). Tabuľku prevzal a na naše
podmienky upravil kedysi Gejza Boros z pravidiel ACBL, veľmi by som
s tými požiadavkami nehýbal, ale možno by sme mohli ísť cestou
prepočítaných bodov, ako som naznačil. Na najvyššiu triedu ACBL treba
získať až 10000 bodov a najmenej 2000 kovových, 750 zlatých a 100
platinových, pričom nepoužívajú koncept prepočítaných bodov. Napriek
tomu majú hráčov s najvyššou triedou niekoľko desiatok. Ak by sme
získanie najvyššej triedy priveľmi uľahčili, tak po jej ľahkom
dosiahnutí čo? Naši nasledovníci zavedú nejakú vyššiu a vyššiu
triedu?
Samozrejme, dnes už môžeme zameniť kovové body za čierne, ale
nahrať potrebných dodatočných 200 zlatých MB tiež nie je žiadna
prechádzka a dosiaľ ani jeden hráč toľko zlatých bodov nemá, pričom
potrebuje i tak množstvo ďalších kovových bodov na splnenie
výkonnostnej podmienky. Na druhej strane, trieda zvaná veľmajster by
už mala byť čosi extra a na jej získanie by nemala stačiť akokoľvek
úspešná hra v kluboch alebo na súťažiach doma alebo v okolitých
krajinách. Preto aj keď nastavenie čiernych bodov pre zisk triedy
číslo 9 je určite zlé, tak zároveň platí, že táto trieda a trieda
číslo 10 by mala byť podmienená splnením špeciálnych výkonnostných
podmienok. Tu už nemajú rozhodovať čierne body, ale len kovové body a
spomenuté špeciálne podmienky (medailové umiestnenie na európskej
alebo svetovej súťaži). Myslím, že titulom medzinárodného veľmajstra
sa má hrdiť hráč, ktorý vyhrá takúto súťaž a nie hráč, ktorý zbiera
predlhé roky čierne alebo kovové bodíky po jednom alebo dvoch.
Problém medzinárodného veľmajstra je pravdepodobne len hypotetický,
ale slúži dobre ako ilustrácia. Princíp dodatočnej podmienky by mal
platiť aj u nižších tried. Nie u všetkých, ale povedzme od
kandidáta majstra vyššie by mali byť pre udelenie titulu určené aj
konkrétne výkonnostné výsledky, nielen počty bodov.
Titul národného majstra zatiaľ získali len hráči, ktorí aspoň raz
vyhrali 1. ligu alebo boli na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska
do 3. miesta či už v súťaži družstiev alebo párov. Takže hoci
konkrétne výkonnostné podmienky v KP nemáme, zlaté body fungujú ako
sito aj teraz. Edo navrhuje ísť opačnou cestou než sa rozhodli v
novom KP ísť Česi, ich prístup sa mi tiež nepáči, priveľmi zdôrazňujú
motivačný efekt, napríklad pridelenie súťažných bodov už len za účasť
na nejakom počte zväzom preferovaných súťaží (U nás sa zas motivačná
funkcia MB dosť podceňuje, pritom možno jedným z dôvodov, prečo naši
hráči už menej často chodia na turnaje v zahraničí je aj to, že zlaté
MB možno získať doma. ). Hráč, ktorý nemá adekvátnu výkonnosť, nikdy
triedu majstra nedosiahne a aj pomerne silní hráči, ako napríklad
Belyus a Gabrik možno ešte triedu kandidáta majstra dosiahnu, ale
majstra už nie, keďže sa rozhodli nehrať 1. ligu. Takže hoci majú
nejaké výkonnostné podmienky svoju logiku, sú už implicitne
obsiahnuté v tvrdo nastavených požiadavkách na zlaté MB.
Tak by sme dosiahli akúsi priamu úmeru ziskom daného titulu a
konkrétnym výsledkom a zároveň by sme dosiahli vyššiu rovnoprávnosť
medzi hráčmi, ktorí nemajú možnosť hrať v kluboch a medzi logikou
súčasného KP, ktorý je zameraný na podporu klubového života, čo sa
samozrejme samo o sebe hodnotný cieľ, ale pri vyšších výkonnostných
triedach skôr prekážka ako osoh.
Túto rovnoprávnosť sme nastolili možnosťou prepočtu kovových bodov
a prideľovaním MB za internetové turnaje, pritom či v danom meste
bridžový klub je alebo nie je do značnej miery závisí od samotných
hráčov. Ako motivačný prvok by som navrhoval urobiť niečo podobné,
ako majú Poliaci – každú triedu označiť nejakým symbolom a
počtom symbolov znázorniť, koľkokrát hráč splnil podmienku pre túto
triedu alebo aspoň kartovým symbolom odlíšiť, koľko percent získal na
splnenia vyššej výkonnostnej triedy: trefy – do 25, kára do 50,
srdcia do 75 a piky nad 75. Príklad:
http://www.msc.com.pl/cezar/?p=21&action=2&pid=14234
Takto sa z našich 10 tried stane 40 podtried a hráč má motiváciu
na získanie najbližšieho ďalšieho výkonnostného stupienka. Zrazu
potom nie je taká ohromná priepasť medzi majstrom a národným majstrom
– idem k najbližšiemu cieľu, ktorý je v štvrtinovej
vzdialenosti než konečný cieľ a tak sa mi nezdá byť cesta nekonečná a
nezvládnuteľná, treba dosiahnuť len polovicu toho, čo som už
dosiahol.
Problémy ktoré v KP vidím ja
MB za reprezentáciu
Od začiatku som presadzoval, aby sa za reprezentačné vystúpenia
prideľovali MB aj za čiastkové úspechy. Na základe poľského KP som
prišiel s myšlienkou popri MB za celkové umiestnenie prideľovať MB aj
za remizované a víťazné reprezentačné zápasy. Tento prvok sme však
zaviedli iba pre reprezentáciu a iných turnajov sa netýka. Podľa mňa
by bolo vhodné to rozšíriť aj na I. a II. ligu. Najmä v prvej lige
máme istú dieru – družstvo, ktoré sa umiestni v súčasnom modely
na 5. mieste, nezíska žiadne MB, pritom družstvá v druhej lige často
ešte aj na treťom – štvrtom mieste MB získajú, pričom je
zrejmé, že 5. miesto v 1. lige je hodnotnejšie než 2. miesto v 2.
lige.
V súvislosti s novou škálou WBF by sme tak či tak mali
prideľovanie MB za víťazné zápasy upraviť, minulý rok sme to narýchlo
upravili v súvislosti s MEJ, ale po rokoch naši potomkovia nebudú
chápať prečo je výpočet taký komplikovaný namiesto jednoduchého
MB=k.VP/20, ak je VP>=10.
k=1 pre reprezentáciu, 0,6 pre 1. ligu 0,3 pre 2. ligu, prípadne
1; 0,7 a 0,35
Podhodnotenie relatívne dobrých umiestnení na veľkých turnajoch
Hoci sme sa svojho času v klasifikačnej komisii zhodli, že tabuľka
MB je pre turnaje s veľkým počtom párov nevyhovujúca, nedospeli sme
ku konsenzu, ako ju upraviť a tak tento problém leží v kúte už
niekoľko rokov. Pár v 3 stolovom turnaji na druhom mieste získa 1.06
MB, v 30 stolovom turnaji 20. miesto relatívne zodpovedá tomuto 2.
miestu, ale žiadne MB sa zaň nepridelia, pridelia sa za 18 miesto,
ale vo výške 0.03 MB. Bolo by vhodné vypracovať novú tabuľku. Aby
boli zachované proporcie medzi starou a novou tabuľkou, mohli by sme
zachovať prvé tri stĺpce tabuľky a ďalšie stĺpce upraviť tak, aby
relatívne rovnaké umiestnenie bolo odmenené rovnakým počtom MB bez
ohľadu na počet súťažných jednotiek a v každom turnaji odmeňovať
relatívne rovnaké množstvo SJ. Možno diskutovať o tom, či má byť
odmeňovaných 30%, 40% alebo 1/3 súťažných jednotiek. Teraz je to tak,
že to na malom počte stolov výrazne kolíše:
2 – 25%; 2,5 – 40%; 3 -33%; 3.5- 43%; 4 –
37.5%; 4,5 – 44%, 5 – 40%
Pre veľký počet stolov však počet odmenených MB prudko klesá:
10 až 40 – 30%; 100 – 14%
Ale hlavne tie odmeny na vyšších miestach sú tak smiešne malé, až
by bolo lepšie, ak by žiadne neboli. Dvadsiate miesto v 200 párovom
turnaji relatívne zodpovedá 2. miestu v 20 párovom turnaji ale odmeny
sú: 1.63 voči 0.05 – 32 krát menej. Ak by to však bolo určené
obyčajnou lineárnou funkciou, tak za 20. miesto v 200 párovom turnaji
by musela byť odmena 5.24 alebo 5.25 MB, ak sa zhodneme na tom, že 2.
miesto v 20 párovom turnaji relatívne zodpovedá 20. miestu v 200
párovom turnaji, tak za 20. miesto by sme pridelili 1,63 MB a
lineárne by to klesalo od 3. miesta po 20. miesto od 6.71 po 1.63,
rovnakú operáciu by sme vykonali pre 3. a 30 miesto až pre 6. a 60
miesto. Tým by sme buď skončili, alebo, ak by sme stanovili, že
odmeňujeme 40%, tak by sme rovnako pokra4ovali ďalej.
Pokus o návrh pdľa mňa konzistenej tabuľky nájdete na tejto
adrese.
Sú v nej zachované prvé tri stĺpce starej tabuľky a riadky pre 2 až
10 stolov. Pre ostatné riadky a stĺpce som za vzor vzal riadok pre 10
stolov, kde pre 20, 30, 40,... stolov sú na relatívne rovnakých
pozíciách hodnoty z 2., 3. až 8. miesta a medziľahlé hodnoty boli
vypočítané, ako lineárne funkcie.
Skupinovky a iné hierarchizované súťaže
KP nič nehovorí o tom, ako by mali byť ohodnotené skupinovky. V
súčasnoti ich organizujeme iba v Košiciach, ale viem si predstaviť,
že by sme s Michalovčanmi zorganizovali dlhodobú skupinovku a bol by
problém, ako ju ohodnotiť MB. Zatiaľ som to robil tak, že som
rozdelil celkovo toľko MB, koľko by sa rozdelilo, ak by sa hral
klasický turnaj a pri jednorázovej skupinovke bol aj počet odmenených
rovnaký, pri dlhodobej bol dvojnásobný. Víťaz A získal relatívne
toľko MB, koľko by získal za celkový počet stolov, víťaz B ako za
počet stolov B+C a víťaz C iba za počet stolov vo vlastnej skupine.
Rovnako som postupoval aj u druhého v A a B, kým nebol počet
odmenených rovnaký, ako v klasickom turnaji. Samotné MB potom boli
pridelené trojčlenkou. Ak by sa však skupinovka hrala medziklubovo a
za strieborné či dokonca zlaté MB a bola by hierarchizovaná, nie som
si istý, či by sa malo postupovať rovnako.
Nerozlišovanie kvality súťažného poľa
Mnohí hráči sa pozastavujú nad tým, že náš KP nijako nerozlišuje
kvalitu súťažného poľa, rovnaký počet bodov získa hráč na turnaji
začiatočníkov ako i na turnaji, kde by štartovali iba hráči od
kandidáta majstra vyššie. Podľa sedliackeho rozumu by ten druhý
turnaj mal byť odmenený väčšmi a možno by malo byť odmenené aj vyššie
percento účastníkov. Zohľadnenie kvality poľa by však systém značne
skomplikovalo a ťažšie by sa overovalo, či ohodnotenie bolo pridelené
správne. Administrátorom MB by pribudol kopec práce a efekt by bol
zanedbateľný. Kým u domácich turnajov by sme kvalitu poľa vedeli
celkom dobre merať, u zahraničných by to bol neriešiteľný problém. Aj
preto sme zatiaľ v komisii rezignovali na riešenie. Jedným z riešení
by napríklad mohlo byť: každá výkonnostná trieda má svoje číselé
ohodnotenie. Spočítame tieto ohodnotenia hráčov a predelíme ich
počtom, dostaneme priemernú výkonnostú triedu a túto pripočítame k
počtu stolov a odmena bude pridelená podľa takto modifikovaného počtu
stolov. Ak by sme urobili nejaké prevodové tabuľky medzi českými,
poľskými, ... a našimi triedami, vedeli by sme ohodnotiť aj súťaže so
zahraničnou účasťou a v podstate aj súťaže v Poľsku a v Českej
republike. Takéto ohodnotenie ako som už napísal by však bolo
neúmerne pracné.
Aktuálne znenie KP
Posledná verzia KP je z 1.1.2012, prijali sme však dva doplnky
4.3.2012 s medzidoplnkom a 20.7.2013, bolo by vhodné tieto doplnky
zakomponovať priamo do KP, používatelia KP si nemusia vždy uvedomiť,
že medzičasom bolo čosi zmenené – pri prevode podľa novej VP
asi bude hľadať, pri odmeňovaní individuálu na to môže pozabudnúť.
Pokiaľ by sme však toho roku urobili aj nejaké iné zmeny v KP, tak by
sa to mohlo spraviť všetko naraz.
Pokles záujmu o databázu SBZ
Od roku 2009 každoročne klesá počet
návštev na stránke databázy SBZ, výnimkou bol rok 2012, ktorý naopak
dosiahol rekord v návštevnosti, rok na to však počet návštev dosiahol
minimum. Bolo by vhodné analyzovať čo tento výkyv spôsobilo. Ako z
článku plynie, v návštevnosti sú zahrnutí i boti, takže výkyv mohol
byť spôsobený aj nimi, neviem či nebol spôsobený tým, že som nejaký
čas mal v košickom rebríčku pri mene hráča link na databázu SBZ a tak
sa tam používatelia častejšie preklikli, teraz mám tento odkaz iba v
rebríčku MB, ale mohol to byť aj nejaký článok na stránke SBZ či
inde, ktorý dočasne upriamil pozornosť na našu databázu
(predpokladám, že po týchto dvoch článkoch tam tiež chvíľu bude
väčšia premávka). Pokiaľ sa v štatistike nachádzajú aj zdroje
návštevnosti, tak by sa dalo analyzovať správanie používateľov aj z
tohto aspektu. Bolo by možno účelné porovnať návštevnosť databázy s
návštevnosťou stránky SBZ, ak sú trendy rovnaké tak treba riešiť
samotnú propagáciu bridžu, ak sú opačné, tak napriek zdanlivému
sebauspokojeniu, aký dobrý KP sme v komisii vymysleli, ak o jeho
výsledky a dôsledky nie je záujem, musíme sa zamyslieť, čo máme
nastavené zle.
|